V dňoch 15. a 16. januára sa v priestoroch Národného osvetového centra (NOC) v Bratislave uskutočnil pilotný ročník podujatia Dolnozemská knižná žatva, nová platforma pre literatúru dolnozemských Slovákov. Zameraná bola na prezentáciu knižných noviniek Slovákov zo Srbska, Rumunska a Maďarska.

Myšlienka vytvoriť novú platformu pre stretnutie vydavateľov a autorov vznikla ako reakcia na fakt, že sa v uplynulom roku neuskutočnil tradičný knižný veľtrh Bibliotéka, kde sa dolnozemská literárna tvorba pravidelne predstavovala slovenskému publiku. Národné osvetové centrum poskytlo dôstojné zázemie a umožnilo, aby sa dolnozemská literatúra opäť viditeľne prihlásila o svoje miesto v kultúrnom priestore Slovenska. Podujatie organizačne zastrešila Vedecká a kultúrna spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska, na čele s predsedníčkou Ľudmilou Šomrákovou, v spolupráci s partnerskými organizáciami, pričom realizácia podujatia bola možná vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

Napriek tomu, že podujatie sa uskutočnilo v nových priestoroch, jeho priebeh bol tradičný. Mária Katarína Hrkľová, ktorá podujatie na pôde NOC moderovala a ktorá už vyše troch desaťročí pomáha rozvíjať kultúrnu tvorivosť komunít dolnozemských Slovákov, skonštatovala, že podujatie prilákalo veľa návštevníkov. Po privítacích slovách odovzdala slovo podpredsedovi ÚSŽZ. Peter Chrastina hovoril o podujatí, ktoré dáva možnosť uvidieť, čo sa „na Dolnej zemi urodilo“. „Slovenčina nie je len prvkom identity v hovorenom slove, ale súčasťou našej identity sú aj písané texty,“ povedal podpredseda ÚSŽZ a dodal: „Je to literatúra, sú to texty umelecké, je to poézia, je to próza, je to odborná literatúra. Myslím si, že tento trojlístok je veľmi dôležitý. Zároveň sú tam diela, ktoré súvisia aj so vzdelávaním. A keď už je trojlístok a nájdeme štvorlístok, čo viac si môžeme priať? Prajem vám príjemný zážitok a dobrý dojem, a vedzte, že to, čo robíte, má zmysel.“

Publikácie z Maďarska

Na podujatí predstavili svoje publikácie Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM), spoločnosť SlovakUm a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku. Účasť našincov koordinovala Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku.

Obdobie dospievania – 35-ročný Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 1990 – 2025 bola prvá kniha, ktorú predstavil Juraj Rágyanszki. Ako povedal, cieľom jubilejného zborníka je tripartitné zhodnotenie, historická rekapitulácia, dokumentácia aktuálnych projektov a vizuálna prezentácia Ústavu. „Spĺňa všetky kritériá pre dôstojné a vedecky relevantné hodnotenie 35 rokov existencie Ústavu,“ povedal. Ďalšou publikáciou, ktorú predstavil bol zborník z interdisciplinárneho tábora VÚSM v Novej Hute. Zborník Slovenské inšpirácie z Novej Huty recenzovala členka Vedeckej rady VÚSM Orsolya Szabó a recenziu predniesol J. Rágyanszki. O zborníku sme na stránkach nášho týždenníka už písali, môžete si to prečítať na našej webovej stránke. Na konci pripomenul, že tohtoročný tábor sa uskutoční v Kétšoproni a vyzval záujemcov, aby doň sa prihlásili.

Vedúca Oddelenia pre kultúrne dedičstvo ÚKSM Katarína Király predstavila najnovšiu zbierku ečerskej piesňovej kultúry Uže djefča, uže naše, ktorej autorom je Ondrej Csaba Aszódi. Aj o tejto knihe sa môžete viac dozvedieť na našej webovej stránke.

O najnovších publikáciách vydaných spoločnosťou SlovakUm hovorili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a konateľ spoločnosti Imrich Fuhl. Ročenku Náš kalendár na rok 2026 predstavila predsedníčka CSSM. Ako povedala, síce často sa nadhodí myšlienka, či je potrebné vydávať tlačené publikácie v digitalizovanom svete, ale predsa majú svoje opodstatnenie. „Z hľadiska dokumentovania predchádzajúceho roka je kalendár vždy veľmi dôležitý. Spomínam si na svojich starých rodičov, ktorí si pred Vianocami zobrali kalendár do ruky a so záujmom v ňom hľadali známe tváre,“ spomínala A. Hollerová Račková. Po vymenovaní jednotlivých častí kalendára vyzdvihla dva príspevky z Budapešti, o ktorej sa všeobecne v ročenke málo píše. Jedným z nich je portrét Daniela Bacháta a druhým je príspevok Anny Ištvánovej, v ktorom predstavuje odbor slovenčiny na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Opisuje proces, na konci ktorého je v súčasnosti záujem o slovenčinu aspoň päťnásobný, než bol pred rokmi.

Imrich Fuhl predstavil knižné vydanie prílohy týždenníka Slovákov v Maďarsku pre deti Ľudo II. Druhé pokračovanie výberu obsahuje zábavné témy, príbehy, básničky, tajničky, vystrihovačky a nové súťaže. Táto knižka sa snaží nahradiť absenciu detských časopisov a zároveň pomáha aj pri osvojení si nových znalostí hravou formou. Jednoduché hry a pracovné „listy“ deti zabavia a nevedomky sa naučia nové výrazy, resp. prehĺbia si znalosti zo slovenského jazyka. Stáli redaktori Ľuda Atila Rusnák a Zlatko Papuček sa starajú o stále nové hádanky pre žiakov a veríme, že čoskoro budeme vedieť vydať aj tretie pokračovanie týchto hier.

Do novej zbierky Gregora Papučka Cestou časom zahrnul náš najaktívnejší súčasný slovenský básnik v Maďarsku všetky doteraz nevydané básne a preklady. Je rozdelená do šiestich kapitol (Básne, Triolety, Výber prekladov, Preklady Villonových balád v úprave Faludyho, Najnovšie preklady Weöressa, Preklady detských básní Korneja Čukovského) a predstavuje jeho najnovšie básne.

Básne Gregora Papučka môžu byť inšpirujúce pre každého, kto miluje poéziu a zaujíma sa o životný príbeh básnika ako Slováka žijúceho v Maďarsku.

Knihy z Rumunska a Vojvodiny

Knižné novinky vydané Slovákmi v Rumunsku predstavil prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku (DZSR) a koordinátor projektu Pavol Hlásnik.

Predsedníčka Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ľudmila Šomráková predstavila Pamätnicu 1945 – 2025, ilustrovanú knihu, v ktorej je zhrnutá 80-ročná história slovenskej stredoškolskej výučby v Nadlaku s názvom Teoretické lýceum Jozefa Gregora Tajovského.

Výraznú časť programu tvorili prezentácie vydavateľov zo Srbska, ktoré sa uskutočnili počas obidvoch dní.

Riaditeľ Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku Vladimír Valentík predstavil šesť nových slovenských kníh a tiež Slovenský svetový kalendár 2026. Anna Speváková, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, priblížila najnovšie edičné počiny ústavu, pričom osobitnú pozornosť venovala ročenkám Maják a koncom minulého roka vydanej monografii Čáni autora Vladimíra Valentíka.

Zdenka Chalupková prezentovala knihy vydané Maticou slovenskou v Srbsku a pripomenula aj reedíciu publikácie Petrovec & Ivan Križan – emotívna prechádzka ulicami a uličkami starého Petrovca a petrovského chotára (autor Ján Kišgeci, pôvodné vydanie 2011).

Svetlana Zolňanová upriamila pozornosť na čerstvo vydanú odbornú publikáciu Zakladanie a začiatky Báčsko-sriemskeho seniorátu roku 1791, ktorú vydalo Občianske združenie Hor Ozvena a Miestna organizácia MS v Selenči a editovala Daniela Marčoková.

Súčasťou výstavnej prezentácie boli aj noviny Hlas ľudu, učebnice a publikácia Kulpín – dejiny, matrika, rodokmene.

Druhý deň podujatia patril aj slávnostnej chvíli – uvedeniu do života, respektíve „do čítania“, novej zbierky poézie Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Cez kľúčové ucho. Knihu pokrstili podpredseda ÚSŽZ Peter Chrastina a generálna riaditeľka NOC Eva Smolíková.

Na výstavu kníh sa prišli pozrieť aj viacerí členovia Spolku Slovákov z Maďarska a Rumunska a Združenia spolkov dolnozemských Slovákov.

(ef)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria