Jedným zo sprievodných programov Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku bola prezentácia publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) s názvom Slovenské inšpirácie z Novej Huty. Na úvod spolupracovník VÚSM Juraj Rágyanszki uviedol, že zborník obsahuje štúdie odborníkov, ktorí sa zúčastnili 38. interdisciplinárneho tábora ústavu v minulom roku práve v Novej Hute.

Recenziu zborníka v slovenčine z pera Miroslava Kmeťa prečítala riaditeľka VÚSM Tünde Tušková. Jaroslav Čukan sa vo svojej práci sústredil na medzilokálne kontakty obyvateľov Novej Huty s okolitými spoločenstvami (Répašská Huta, Stará Huta – v súčasnosti už mestská časť Miškovca, Stará a Nová Maša, ako aj Dolný a Horný Hámor). Autor pomerne podrobne rozpracoval príbuzenské, spoločenské a ekonomické kontakty s týmito usadlosťami, pričom si všímal i rozdiely v jazykovej kompetencii informátorov naprieč generáciami. Ivana Kontríková Šusteková sa zamerala na výskum tradičných zamestnaní slovenských obyvateľov obce, akými boli lúčne a pasienkové hospodárenie, povozníctvo, vápenníctvo a uhliarstvo. Výskumníčka pritom zdôraznila, že „kým pálenie dreveného uhlia a vápna pomáhalo konzervovať archaické prvky kultúry, povozníctvo vďaka interlokálnym, interkultúrnym a interetnickým kontaktom urýchľovalo procesy jazykovej asimilácie.” Zaujímavosťou je, že drevené uhlie z Bukových hôr sa v istých rokoch vyvážalo až do Nemecka, Švajčiarska, či do Švédska. Katarína Mičicová sa zaoberala prvkami tradičnej kultúry v živote súčasných Novohuťanov. V prvej časti príspevku analyzovala výpovede najstarších respondentov o kalendárnych obyčajoch chronologicky podľa výročných sviatkov a ročných období. V ďalšej časti sa zameriavala na úlohu a tradovanie jednotlivých obyčají v súčasnosti s dôrazom na to, ktoré sú využívané v ktorej spoločenskej skupine atď. Iveta Valentová a Eva Császáriová skúmali terénne názvy obce, o ktorých už v úvodnej časti svojej štúdie poznamenali, že dnes už majú takmer všetky maďarské varianty, ktoré používajú aj miestni slovenskí obyvatelia azda vzhľadom na turistický ruch v Bukových horách. Pritom je zaujímavý – aj v iných našich regiónoch známy jav –, kedy koncovku maďarského názvu -ó adaptujú do slovenčiny ako -ov (Békástó – Békáštov). Tiež je časté, že rozšírením rozlohy obce kedysi chotárne názvy už pripadajú do jej obývanej časti, takými sú v prípade Novej Huty o. i. Dolina, Fararova luka, alebo Zuzin vršek. Z originálnych slovenských názvov vyzdvihnime jeden, ktorým nazývali miesto pod starou krčmou. Visranka mohla vzniknúť z prezývky, ale pravdepodobnejšie sa zdá byť vysvetlenie jej pôvodu z vulgárneho slovesa. Sándor János Tóth je autorom sondy do používania slovenského jazyka v cirkevnej sfére. „V Novej Hute v cirkvi nie je relevantný slovenský jazyk, minimálne prejavy sa tradujú individuálne v oblasti spievaní náboženských piesní. Univerzálnosť a internacionálnosť katolíckej cirkvi sa tu prejavuje absolútne,” píše S. J. Tóth. Cirkevné obrady v Novej Hute teda nemajú druhotnú funkciu posilnenia národnej identity. Duszan Józef Augustyn a Rita Hornoková skúmali pridanú jazykovú, kultúrnu, sociálnu a ekonomickú hodnotu kurzu slovenského jazyka pre dospelých, ktorý zorganizovala miestna slovenská samospráva. Zámerom tejto aktivity je jednak získanie, resp. zlepšenie jazykových zručností obyvateľov slovenského pôvodu, ale aj budiť záujem o slovenský jazyk a kultúru v kruhu obyvateľov bez slovenských koreňov. Anett Osztroluczká sa venovala jazykovým postojom Slovákov v Novej Hute vrátane tzv. nových hovoriacich, ktorí hovoria len spisovným jazykom, a či táto sociálna kategória, ktorá je v podstate mestská, má svoje miesto na dedine, v komunite, kde sa zvyčajne zdôrazňuje úcta k tradíciám. V tejto súvislosti pokladáme za dôležité poznamenať, že kým v našej domácej slovenskej verejnosti sa o slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom predpokladá, že ju navštevovali, resp. navštevujú predovšetkým deti zo slovenských obcí Zemplína a z Medzihoria, zatiaľ je menej známe, že od jej založenia až do sedemdesiatych rokov 20. storočia, mala početných žiakov aj z Bukových hôr. V publikácii sa o tom vyznáva aj respondentka J. Čukana, dlhoročná bývalá slovenčinárka miestnej školy Lujza Ladányiová, rod. Galušková. Mnohí z týchto žiakov išli ďalej študovať do Učiteľského ústavu, resp. do Slovenského gymnázia v Budapešti a mnohí z nich si zvolili pedagogickú dráhu. Niektorí sa vrátili do svojich rodných obcí, resp. do Miškovca alebo boli členmi učiteľského zboru v Novom Meste pod Šiatrom, ale napríklad aj čabianska slovenská škola mala dlhé roky telocvikára zo Starej Huty. Je pravdepodobné, že práve aj tí bývali žiaci novomestskej slovenskej školy – ktorí síce nepokračovali vo svojich štúdiách na slovenskom poli – svojou znalosťou spisovnej slovenčiny na slušnej úrovni prispeli k pridanej jazykovej hodnote tak Novej Huty, ako aj ostatných obcí v tomto užšom regióne. Ľudové biblické príbehy v ústnej tradícii Slovákov v Novej Hute spracoval Dominik Volter. Vo svojej štúdii prezentoval šesť textov, pričom niektoré z nich majú paralely v maďarskom folklóre. Osobitou črtou ľudových biblických príbehov je, že poskytujú biblické vysvetlenie pre niektoré prírodné javy a pritom nemajú súvislosť s biblickými udalosťami, iba v nich vystupujú biblické postavy. V Novej Hute je jedným z takýchto príkladov vysvetlenie vzniku zvláštnej skaly – tzv. Skaly Panny Márie.

V ďalšej časti prezentácie recenzentka publikácie v maďarčine, vedúca kabinetu CSSM Orsolya Szabó upriamila pozornosť na to, že publikácia je v podstate vhodným darčekom pri príležitosti 270. výročia založenia obce, ktorú obývajú mimoriadni ľudia. Zároveň pripomenula, že v miestnej škole a v miestnej, súdržnej komunite vôbec robia niečo veľmi dobre, pretože narážajúc na prácu Anett Osztroluczkej, existuje tu už aj vrstva tzv. nových hovoriacich. V Novej Hute teda napriek prevzatiu rôznych kultúrnych aspektov od majoritnej spoločnosti nemôžeme hovoriť o úplnej asimilácii a je aj naďalej nádej na revitalizáciu jazyka predkov pôvodných obyvateľov v tejto malebnej dedine v Bukových horách.

(CsL)

Foto: autor, Andrea Kiss-Kohut

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

V Novej Hute v novom formáte

Skvosty nášho kultúrneho dedičstva na javisku

Kultúra a gastromarketing v stanoch regionálnych stredísk na Dni kultúrneho dedičstva

Svadby a pece na fotografiách

Pamätnica sklárskych hút

V stredobode kvízy a pečiatky