Členovia Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti mali začiatkom októbra možnosť navštíviť Parlament. Vďaka parlamentnému hovorcovi Slovákov v Maďarsku Antonovi Paulikovia jeho asistentovi Bencemu Szeljakovi sme vstúpili do tejto historickej budovy s VIP vstupenkami.

Musím priznať, že pri pohľade na budovu Parlamentu, nehovoriac o prehliadke jej interiéru, cítim dojatie z jej veľkoleposti.

Druhú najväčšiu parlamentnú budovu v Európe postavili podľa projektu architekta Imreho Steindla, s ktorým vyhral konkurz vyhlásený roku 1882. Stavba trvala od roku 1885 do roku 1902. Bolo jasným zámerom, aby budovu postavili z materiálov z územia Uhorska, za účasti domácich majstrov a aby jej výzdoba obsahovala motívy flóry Karpatskej kotliny. Budova Parlamentu kombinuje rôzne architektonické štýly a motívy, vrátane neogotiky, eklektizmu a renesancie, zatiaľ čo pôdorys je barokový.

Realizácia stavby stála 38 miliónov zlatých korún. Na stavbu použili okolo 40 miliónov tehál, pol milióna ozdobných kameňov a 40 kg 22 – 23 karátového zlata. Budova je 268 m dlhá, 123 m široká a 96 m vysoká so zastavanou plochou 18 000 m². Má 27 brán, 242 sôch, 29 vnútorných schodísk a vyše 200 miestností. V rokoch 1895 – 1902 vykonával funkciu hlavného inšpektora na stavbe Ján Nepomuk Bobula.

Dispozícia budovy je symetrická, pretože bola postavená pre dvojkomorový parlament, s kupolou ako centrálnym prvkom. Horná komora sídlila v severnom krídle a dolná v južnom. Komory sú zrkadlovým obrazom. Dnes sa zasadnutia Parlamentu konajú v krídle dolnej komory. Priečelie budovy je situované k Dunaju, zatiaľ čo hlavný vchod zdobený levmi je zo strany Kossuthovho námestia.

Sídlo zákonodarného zboru bolo vybavené najnovšími technickými inováciami, vrátane jedného z najmodernejších systémov vykurovania a chladenia v Európe, paralelného plynového a elektrického osvetlenia, moderného protipožiarneho systému a telefónnej siete.

Prehliadku budovy sme začali v návštevníckom centre. Po bezpečnostnej kontrole nám rozdali slúchadlá a podľa pokynov nášho sprievodcu niektorí z nás vyšli po „zlatom schodisku“, zatiaľ čo ostatní sa vyviezli výťahom do návštevníckej zóny na 4. poschodí. Zo schodiska sme sa dostali do mestského koridoru zdobeného farebnými vitrážovými oknami a dekoratívnymi maľbami z dielne Miksu Rótha, odkiaľ je výhľad na Kossuthovo námestie. Odtiaľ sme prišli k elegantnému schodisku, ktoré vedie od hlavného vchodu otvorenému len pre oficiálne návštevy. Krásne zdobené schodisko vedúce do kupolovej sály je pokryté červeným kobercom a lemuje ho osem žulových stĺpov, každý s hmotnosťou štyri tony. Strop dekorujú maľby Károlya Lotza.

V kupolovej sále sme si pozreli sochy zobrazujúce najslávnejšie osobnosti našej tisícročnej histórie a v strede sály vystavené korunovačné klenoty a insígnie. Najdôležitejším symbolom maďarskej štátnosti je Svätá koruna, ktorá bola hlavným symbolom moci stredovekých panovníkov. Skladá sa z dvoch častí, spodnej gréckej koruny a hornej latinskej koruny. Pravdepodobne boli spojené v 12. storočí za vlády Bela III. Žezlo je symbolom najvyššej štátnej moci a dôstojnosti, starovekým symbolom moci východného pôvodu, ktorá je symbolom súdu, spravodlivosti a výkonu spravodlivosti. Žezlo je zdobené lešteným madagaskarským horským kryštálom zasadeným do zlatého rámu, z ktorého visia zlaté guľôčky na zlatom reťazci. Verilo sa, že cinkavý zvuk guľôčok, ktoré sa zrážajú pri každom pohybe žezla, odplaší zlých duchov. Rúčka žezla je vyrezaná z lieskového dreva a zdobená vzormi z pozlátených strieborných vlákien. Jeho jedinečnou vlastnosťou je jeho tvar, ktorý formuje palcát. Žezlo nahradilo vlajkovú kopiju svätého Štefana. Kráľovské jablko je symbolom zvrchovanosti, predstavuje plnosť moci panovníka a symbolizuje krajinu, zem a svet. K insígniám bolo pridané pomerne neskoro, na začiatku 14. storočia, a je to pozlátená strieborná guľa s dvojitým apoštolským strieborným krížom na vrchole. Korunovačný meč bol pravdepodobne vyrobený v Benátkach a do korunovačných insígnií bol pridaný v 16. storočí. Pri korunovácii novozvolený kráľ vystúpil na koni na korunovačný kopec, postavený z pôdy nazbieranej z celej krajiny, a zamával mečom do štyroch smerov, čím vyjadril svoju povinnosť brániť krajinu.

Treba spomenúť, že korunovačný plášť, ktorý bol pôvodne ozdobným ornátom, patrí tiež medzi korunovačné insígnie, ale je uložený v Maďarskom národnom múzeu, nie v budove Parlamentu. V tejto miestnosti nie je dovolené fotografovať a pozorné oči špeciálnej stráže sledovali každý pohyb návštevníkov.

Po opustení kupolovej sály sme vošli do salónika Hornej snemovne, kde na stĺpoch lemujúcich miestnosť sochy z pyrogranitu z chýrnej Zsolnayho dielne znázorňujú rôzne poľnohospodárske odvetvia. Napríklad chov zvierat, lov, orbu a sejbu, vinohradníctvo. Náš sprievodca upriamil našu pozornosť na najväčší ručne viazaný koberec v Európe, vyrobený v Békésszentandrási, v ktorom dominuje modrá farba, symbolický odkaz na „modrokrvnú“ šľachtu.

Ďalšou zastávkou na našej prehliadke bola zasadacie sála Hornej snemovne. Dnes sa táto miestnosť používa na konferencie a slávnostné zasadania. Jedinečnú atmosféru dotvárajú lavice situované v tvare podkovy, bohaté zlátenie, dubové obloženie, kazetový strop, zdobené dubové prezidentské a rečnícke pódium a maľované erby uhorských vládnucich rodov. Dozvedeli sme sa, že pod prezidentským pódiom je miestnosť oddelená zamatovými závesmi, kde počas zasadnutí pracujú stenografi. Práca štyroch zamestnancov je veľmi náročná, pretože musia zaznamenávať každý zvuk, pohyb, prejav a výkrik, preto sa striedajú každých 10 minút.

Na konci prehliadky sme sa vybrali k východu chodbou s výhľadom na Dunaj, kde sa leskli očíslované medené krabice na cigary. Tie ma v duchu preniesli do čias, keď sa tam v obklopení cigarového dymu hlučne zhovárali, bratríčkovali alebo hádali poslanci hornej komory.

Na záver sme si pozreli výstavu o histórii Parlamentu. Moju pozornosť upútali červená hviezda, ktorá kedysi zdobila kupolu, a medený hromozvod.

Sme vďační nášmu parlamentnému hovorcovi za to, že nám umožnil návštevu Parlamentu.

Beáta Tamásová (ef)
členka klubu

Foto: autorka

Slovenské súvislosti

Pýchou liptovských murárov, lešenárov a hlavne fasádnikov bola ich účasť na výstavbe skvostu uhorskej architektúry, budovy Parlamentu. Pracovalo na nej zo 4 000 fasádnikov, 1 200 z Liptova, osobne ich vyberal liptovský rodák Ján Nepomuk Bobula, ktorý vtedy zabezpečoval stavebný dozor. Bobula sa v tom čase stal najvýznamnejším slovenským stavebným podnikateľom v Budapešti, majiteľom stavebnej a projekčnej kancelárie, zamestnávateľom a najmä sprostredkovateľom práce pre mnohých hornoliptovských murárov. Na výstavbu použili okrem iného aj vápenec vydolovaný v Šóškúte. Chodby Parlamentu zdobia sochy Jozefa Damka, symbolizujúce rôzne remeslá, a busta Imricha Steindla, dielo slovenského sochára Alojza Štróbla.