Rok 2025 je míľnikom v živote Slovákov v Maďarsku. V apríli sme oslávili 30. výročie ustanovujúceho zasadnutia prvého Valného zhromaždenia CSSM a počas celého roka oslavujeme 75. výročie založenia slovenských škôl v Békéšskej Čabe, v Novom Meste pod Šiatrom a Budapešti.

Jubileá poukazujú na stálosť a zmeny zase na schopnosť prispôsobovania sa, ktorá je zárukou prežitia. Po dlhoročných trpkých skúsenostiach (s nekonečne dlhým programom a horúčavou) sa organizátori konečne rozhodli rozdeliť naše najväčšie oslavy na dve časti, na oficiálnu slávnostnú s odovzdávaním cien Za našu národnosť a Pedagóg roka v apríli a na menej formálnu, v prvú júlovú sobotu, kde sú nosnými piliermi kultúra a gastronómia. Láska ide cez žalúdok, hovorí slovenské príslovie, teda naša láska k našej slovenskej identite taktiež našla cestu v stanoch Regionálnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ktoré aj tento rok pripravili gastro-kultúrnu kavalkádu desiatich regiónov obývaných aj Slovákmi. Slovenský jarmok je neoddeliteľnou súčasťou našich najväčších osláv. Tohto roku čakal návštevníkov na parkovisku pred Prírodným javiskom od obeda až do večera. Regiónov nepribudlo, teda dokopy ich bolo desať, presne ako prstov na rukách, tak sa pekne pozrieme, kto, kde, ako navaril a ozdobil svoju portu. Domácich – zemplínsky región reprezentovali členky ženského speváckeho zboru Rozmarín z Baňačky s makovými a orechovými parovníkmi (parenými buchtičkami) plnenými slivkovým lekvárom, ktoré sa dostali do registra miestneho kultúrneho dedičstva. Počas prezentácie regiónu lákali návštevníkov interaktívnou gastro-náukou, kde si záujemcovia s pomocou Márie Holodovej mohli vyskúšať zručnosť pri výrobe parovníka. V susedstve sa, napriek geografickej vzdialenosti, usadili Maglódčania z pripeštianskeho regiónu. Spolok Rosička z Maglódu uvaril chutnú „hustú kapustu“ (káposzta gazdagon), kým členovia slovenskej samosprávy ponúkali bábovku. Prezentovali sa malým koncertom trubačov DeciBel, ktorí hrali maglódske tance a piesne. Ďalším regiónom z Peštianskej župy bola Jača a okolie. Folková dielňa Galgy pripravila pod zub „páračkovú kapustu“, ktoré ako aj z mena je možno vydedukovať, robievali cez páračky, a lekvárové lokše posypané makom, vo „Folkovej krčme“ z povodia Galgy spievali Melinda Lukácsová, Dorka Matyejcsoková a Gabriella Nagyová Berkiová, do rytmu im hrala Flaska Banda. Novohradsko-hevešský región voňal veňareckými haluškami, pri ktorých rad nikdy nekončil. K „hornej“ časti Maďarska patril stan regiónu Vérteš – Gereče, kde ponúkali makové a orechové štrúdle spolu s autentickými „klinčekovými chraplami“ (suché, korenisté, klinčekové sušienky) zo Síleša, a Bánhidský spevácky zbor spieval slovenské piesne s harmonikovým sprievodom Lászlóa Csanálosiho. Pri nich dostal miesto Pilíšsky región, ktorý reprezentovali Santovčania. Kto ešte nemal dosť, mohol okoštovať makové, orechové a „syrové“ (tvarohové) štrúdle či bajgle a pagáče. Santovský klub dôchodcov, členovia pávieho krúžku a tanečníci Stužky pomáhali pri pečení a zdobení stanu. Posledným „kopcovitým“ miestom na parkovisku bol stan Bakonského regiónu, kde Čerňania ponúkali višňové, makové a čerešňové rejteše, sadlový košíček so slivkovým lekvárom, kapustové záviny a pagáče.

Jáščania zase miestnu bábovku z pece, bazovo-makový koláč i bazový a malinový sirup – nie náhodou, veď baza je symbolom obce. Pre milovníkov slaných chutí tam boli syrové rožky, zabíjačkový tanier, slanina, šunka a klobása. Nechýbal interaktívny program – kvíz, a návštevníci sa mohli pokochať aj v tkaninách a výšivkách, obrusoch, štelážových ozdobách, držiakoch na hrebeň a bábikách oblečených v krojoch.

V dolnozemskej sekcii sa predstavili Sarvaš s pagáčmi, klobásou, kapustníkom a lekvárovými kifľami, ktoré boli plnené – ako inak – dobrým slivkovým lekvárom. Prezentáciu regiónu mala na starosti Mária Hrušková Molnárová, ktorá pripravila deťom a dospelým puzzle s pamätihodnosťami okolia. Ďalšou dolnozemskou destináciou bol čabiansky región, ktorý reprezentovali Telekgerendáš s pávím krúžkom Borouka a Čorváš. Ponúkali klobásu a čorvášske sladkáne (pagáče), kým stánok zdobili elementy čabianskej modrotlače. Komlóšsky región sa prezentoval hrou na citare a spevom Zuzany Bartošovej, a hladoši mohli ochutnať chýrnu hrubú klobásu, zákusky a duchovný hlad zahnať publikáciami o regióne.

Samozrejme, všetky stany boli ozdobené miestnymi výšivkami, tkaninami a historickými artefaktami ľudovej kultúry, a všetci sa zúčastnili na vlastivednom pútnickom kvíze so zaujímavými otázkami o histórii, kultúre, gastronómii, literatúre každého regiónu.

V mene CSSM slávnostne otvoril slovenský jarmok podpredseda Tomáš Nagy: „Srdečne vítam všetkých na tomto výnimočnom podujatí, kde sa spájajú hra, kultúra, tradície a radosť do spoločne stráveného času. Dnešný deň je skutočným sviatkom našej komunity, slovenskej kultúry, určeným pre deti aj pre dospelých. […] Na jarmoku sa predstavia slovenské regióny a obce v Maďarsku. Priniesli so sebou chute, vône, kroje, úsmevy a srdečnosť. Čaká nás skutočný gastronomický a kultúrny zážitok. Osobitne nás teší, že sa dnešného podujatia spoločne zúčastňujú rodičia a deti, miestni aj tí, ktorí pricestovali zďaleka, lebo komunita žije tam, kde sa ľudia stretávajú, hrajú, rozprávajú a vytvárajú si tak spoločné spomienky. Prajem všetkým účastníkom krásny deň plný zážitkov, radosti, hier, dobrôt a priateľských stretnutí.“

Tak aj bolo.

(ik)

Foto: autorka

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

V Novej Hute v novom formáte

Skvosty nášho kultúrneho dedičstva na javisku

Svadby a pece na fotografiách

O Novej Hute z rôznych aspektov

Pamätnica sklárskych hút

V stredobode kvízy a pečiatky