V Malej Náne, obci ležiacej na úpätí Matry, si jedna aktívna a nadšená žena utkala identitu z nití. Gizela Csehová, prominentná osobnosť miestnej slovenskej komunity, nielenže rekonštruuje tradičné ľudové kroje, ale v každej blúzke, sukni a výšivke spracúva svoje vlastné korene.

Prvé úspechy za šijacím strojom

„Vždy ma zaujímala móda, do práce som chodievala elegantne oblečená aj v dobe, keď konfekcia nebola veľmi pestrá,“ hovorí pani Gizela, ktorá so stredným ekonomickým vzdelaním pracovala ako administratívna sila až do svojho odchodu do dôchodku, do roku 2007. „Začala som s módnymi vzormi z Burdy, ušila som všetko pre seba aj pre dcéru, ale cítila som, že mi k úplnej spokojnosti ešte čosi chýba.“

Skutočný medzník v jej živote nastal v roku 1999, keď sa stala členkou ľudového speváckeho zboru Perla Matry. Z praktických dôvodov sa pustila do rekonštrukcie tradičného miestneho kroja. Hoci sa nikdy neučila šiť, ušila prvú detskú trojfarebnú kolekciu kroja, ktorú dodnes používajú. Na plisovanie sukní potrebovala iba žehličku, špendlíky a spoľahlivý šijací stroj. „Tie sukne som odvtedy nemusela znova žehliť, lebo sú dobre naskladané,“ povedala s hrdosťou.

V roku 2011 sa stala predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy a tento post zastáva aj v súčasnosti. Vtedy sa začala ďalšia produktívna kapitola jej života. Pod jej taktovkou vznikla prvá veľká výstava v miestnom oblastnom dome, kde predstavili nádhernú miestnu zbierku vyšívaných obrusov a pestrých utierok. „Zastavil sa mi dych, keď som uvidela tie starodávne nádherne vyšívané textílie. Hľadali sme autentický kroj pre spevácky zbor Perla Matry a v miestnej zbierke sme našli unikátnu blúzku, ktorá úplne zmenila smer pátrania po tradičnom miestnom ľudovom kroji, za ktorý sme dovtedy považovali jeho štylizovanú podobu.“ Počas výskumu zistila, že jeden druh tradičného odevu pozostával z čiernej sukne, bielej blúzky, šlingeltovanej šatky (zdobenej výšivkou richelieu) a vyšívaného ručníčka. Riaditeľka základnej školy Eva Juhászová Koklácsová sa už vyznala v tejto tematike, veď svoju diplomovú prácu napísala o miestnych tradíciách a histórii obce, takže poznala aj podrobnosti o miestnom kroji.

Sila komunity

Pani Gizela si čoskoro uvedomila, že na túto prácu nestačí sama. Ako slovenská samospráva sa uchádzali o granty, aby mohli pomocou profesionálnych ľudových umelcov vytvoriť autentickejšie kroje pre členov zboru Perla Matry.

Najviac je hrdá na plisované sukne zboru, ktoré vyrobili v modrej, bordovej a čiernej farbe. Prvá zhotovená z bordovej látky sa stala vzorovým kusom originálneho kroja z Malej Nány.

„Boli časy, keď sme na týchto sukniach pracovali spolu s 9-10 ženami,“ povedala. „Každý jeden kus je výsledkom kolektívnej práce.“

Tkanie identity

Pre Gizelu Csehovú sa tradičný odev stal viac než len sviatočným oblečením, v ktorom chodievajú na rôzne slávnosti. Hoci je iba z jednej štvrtiny Slovenka, až vďaka záujmu o tradičné ľudové odevy našla cestu k svojim koreňom.

„Kroje si ma tak podmanili, že môj bežný šatník musel ustúpiť do úzadia,“ priznáva. „Naozaj mám problém vybrať si zvyčajné každodenné oblečenie, ktorý však nemám, keď si môžem obliecť vlastnoručne ušitý kroj.“ S každým kusom je hlboko emocionálne spojená, lepšie sa cíti, keď sa o prekrásne pôvodné odevy môže starať a najlepšie, ak ich môže nosiť.

Jedným z najvýznamnejších projektov, do ktorého sa pustili, bola príprava na jubilejný 50. národnostný festival v Banke, na ktorom sa predstavilo 50 mladých párov v krojoch. Na základe fotografie z roku 1919 zrekonštruovali autentický kroj pre mladé dievča a mládenca, ktorý dodnes starostlivo opatrujú.

Pani Gizela sa ale obáva o budúcnosť ľudových tradícií v obci. Žiaľ, jej dcéra sa o túto tému nezaujíma, ale dúfa, že sa nájde niekto, kto od nej raz prevezme štafetu a bude pokračovať v začatej práci.

V predchádzajúcom volebnom cykle ju starosta poctil tým, že jej zveril starostlivosť o register miestnych hodnôt, čo jej poskytlo nové príležitosti venovať sa kultúrnemu dedičstvu Malonánančanov.

Popri miestnej pobočke Zväzu Slovákov v Maďarsku založili v roku 2015 klub dôchodcov, ktorý sa zaradil do Asociácie dôchodcov Hevešskej župy.

Životná filozofia v nitiach

„Zmysel života si musíme nájsť a napĺňať ho sami, čokoľvek nám osud pripraví,“ hovorí pani Gizela, ktorá po 42 rokoch šťastného manželstva ovdovela, dnes svojou láskou obklopuje dcéru a vnúčatá. Okrem rodiny našla zmysel svojho života v zachovávaní tradícií, starostlivosti o ľudové odevy a aktivizovaní miestnej komunity. Zakaždým, keď sa na povale niektorého domu nájde kus starého odevu alebo vyšívaná vreckovka, si uvedomí, ako môžu nite držať dokopy nielen oblečenie, ale aj identitu komunity.

„Keď dáme tieto prekrásne mementá našej histórie do rúk našich detí, neodovzdávame im len kúsok tkaniva či oblečenia, ale aj príbeh, identitu a lásku národa a národnosti v lemoch sukne,“konštatovala na záver nášho rozhovoru Gizela Csehová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Malej Náne.

(ik)

Foto: Atila Rusnák, archív