V Kultúrnom dome Miklósa Rábaiho v Ečeri 16. novembra predstavili najnovšiu publikáciu s názvom Uže djefča, uže naše. Autorom knihy je Ondrej Csaba Aszódi, bádateľ miestnej histórie a tradičnej kultúry, predseda miestnej slovenskej samosprávy.

V zaplnenom kultúrnom centre privítali hostí starosta obce Zsolt Gál a slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik. Prezentáciu spestrili staroečerské ľudové piesne v podaní speváckeho zboru Dalárda a vystúpenie folklórnych tanečných skupín Petruška a Zelený Veniec. Z odborného hľadiska novú publikáciu zhodnotili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Katarína Király, renomovaný skladateľ a bádateľ ľudovej hudby József Terék a vedúca speváckeho zboru Dalárda, hudobná pedagogička Katarína Esztergomiová Bennőová. Autentickú atmosféru popoludnia dotvorila vôňa a chuť svadobného koláča.

Na okolnosti vzniku publikácie, uplynulú činnosť a plány sme sa spýtali autora knihy O. Cs. Aszódiho.

– Koľko kníh, koľko publikácií ste doteraz vydali o Ečeri? Ak sa nemýlim, už na ich zrátanie nestačí jedna ruka.

– (Smeje sa) Áno, máš pravdu, potrebujeme obe ruky, je to naša šiesta publikácia za 26 rokov slovenskej samosprávy. Doteraz sme vydali Dejiny Ečeru, svetoznámu Ečerskú svadbu v maďarčine, knihu Historia Domus o miestnom katolíckom kostole, kuchárku Takto varila starká a fotoalbum Starodávny Ečer s rodinnými príbehmi a anekdotami, ktorý pokrýva obdobie od konca 19. storočia do 2. svetovej vojny. Táto je v poradí šiesta kniha. Je to zbierka pôvodných ľudových piesní, rýmovačiek, riekaniek v staroečerskom nárečí – nielen svadobných, ale všetkých možných druhov, zamilovaných, vojenských, žartovných, pikantných a veľa detských riekaniek. Evokuje atmosféru dedinského života.

– Kto si dal tú námahu a pozbieral tieto perly?

– Ja som ich pozbieral. Začalo to už v mojom detstve. Môj starý otec aj mama vždy spievali a ja som načúval. Potom, v dospelosti, keď chodili k babke kamarátky, vždy som sa ich pýtal na staré príbehy a piesne. Keď sa mi narodil syn Marci a žili sme v dome starých rodičov so starou mamou, moja krstná mama k nám chodievala z Malej Tarče – pôvodne bola Ečerčanka, len sa tam vydala – a veľmi rada a veľa spievala. Vtedy som začal zapisovať texty.

– Takže si nepracoval s diktafónom, nemáš originálne nahrávky?

– Nie, spievali sme spolu, až kým som sa nenaučil melódiu. Bohužiaľ, nemám pôvodné nahrávky, ale aj tak sa nám podarilo tieto piesne zachovať. S pomocou Józsefa Teréka máme aj notové záznamy.

– Súčasťou knihy sú aj QR kódy hudobného záznamu?

– Áno! Kto si na YouTube vyhľadá staroečerské piesne „Ó-Ecseri dalok”, nájde piesne a cez QR kódy v knihe sa tam tiež dostane. Sú tam aj ilustračné archívne fotografie, aby bola atmosféra úplná.

– Na záver by ma zaujímalo, aké máš plány do budúcnosti? Bude pokračovanie?

– (Usmieva sa) No, trochu som už unavený, ale v hlave mám ešte nejaké plány. Chcel by som napríklad spracovať slovenské nápisy náhrobných kameňov z Veľkej Tarče, Maglódu, Tárnoku a Šóškútu. Ale aj tá publikácia bude regionálna, ako bola kuchárska kniha. Takže, ak Pán Boh dá, pokračovanie bude. Ale teraz by som si chcel trochu oddýchnuť!

Ďakujem za rozhovor!

Ivett Körtvélyesi

Foto: FS Zelený veniec