Čemerská slovenská samospráva v spolupráci s Domom čemerských slovenských tradícií sa každoročne vyznamenáva usporiadaním početných detských táborov. Nebolo tomu inak ani tohto leta. O aktivitách komunity pod vedením slovenského národnostného zboru sme sa pozhovárali s predsedníčkou samosprávy a zanietenou organizátorkou slovenského národnostného diania v Čemeri Alžbetou Szabovou.

– Ak dobre viem, hneď po skončení školského roka ste odštartovali slovenský národnostný tábor.

– Tak je. Bol to však nielen národnostný, ale aj tanečný tábor. Vzápätí nasledoval tábor maľby ľudových motívov a po krátkej prestávke sa zišli milovníci ďalšieho ľudového remesla, navliekania korálikov a výroby ľudových okrás i doplnkov ľudového odevu. A tradične sme leto zakončili na tanečnom sústredení v Mojmírovciach.

– Koľko detí sa zúčastnilo týchto táborov a čomu ste sa venovali? Prečo sú vaše tábory také populárne?

– V slovenskom tábore sa zišlo 60 detí, vo veku od troch do 16 rokov. Pravda, 16-roční boli len štyria stredoškoláci, sú to noví členovia našej Furmičky, dievčatá, ktoré so sebou priviedli kamarátky tancujúce v skupine. Veľmi usilovne sa učili náš program, aby sa plnou parou mohli pripojiť k tanečnej skupine. Taneční pedagógovia boli Kata Csécsiová, Zsolt Szilágyia ja. Najmladší – škôlkari – sa venovali slovenským aj maďarským detským hrám. Školáci dostávali základnú prípravu, cvičili sme techniku, učili sa slovenské pesničky, tie veci, ktoré budeme potrebovať k našim choreografiám, súčasti programov, čo nás čakajú na jeseň.

– Tancovali ste od rána do večera?

– Vlastne od rána od ôsmej do štvrtej popoludní. V tábore to však neznamenalo, že by nebol iný program. Vždy sme vydelili odpočívajúcu skupinu. Jej členovia sa venovali rôznym iným aktivitám, či už umeleckým dielňam, alebo sa deti hrali. Pričom dostávali denno-denne chutné desiate, obedy a olovranty. Na mieste nám varili tety, ktoré sa starajú o maškrtné jazýčky detí po mnohé roky, napríklad Anna Blahová, Mária Móriczová a manželia Darvasoví. Deti dostali aj rajčinovú polievku, ku ktorej sme si vlani spoločne vypestovali rajčiny v záhradke Slovenského domu. Na jar spoločne sadíme priesady a potom, keď rajčiny dozrejú, ich spoločne zavaríme. Deti majú rady aj prívarky a cestoviny s rôznymi omáčkami. Musím dodať, že sme mali vždy dostatok zeleniny a ovocia, lebo nás sponzorovali obaja zeleninári v Čemeri. Každý podvečer sme pripravovali domácu zmrzlinu. Deti si po celodennom programe pred odchodom domov ešte pochutnali na zmrzline. Ako som už povedala, v prvý týždeň bolo 60 detí, počas druhého týždňa táborilo 40 a na tretí týždeň tiež 40 detí. Boli medzi účastníkmi tábora aj takí, ktorí prišli na jeden z našich táborov, ale boli aj také deti, ktoré boli v našich táboroch celé tri týždne. Finančnú podporu sme získali zo zdrojov Úradu predsedu vlády pre cirkevné a národnostné vzťahy. Vzápätí po našich táboroch doma sme učinili zadosť pozvaniu do Krajanského dvora, ktorý je súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.

– Po mnohé roky sa konala 20. augusta na Čemeri Ekumenická hodina modlitieb. Po peripetiách v uplynulých rokoch, keď sa predstavitelia cirkví nemohli alebo nechceli zúčastniť podujatia, tohto roku ste museli svoju jedinečnú akciu oželieť. Zúčastnili ste sa však obecných osláv Dňa sv. Štefana a nového chleba.

– Samozrejme. Vyparádili sme sa do krojov a tak sme sa ich zúčastnili. Vyhoveli sme tiež výzve obecného zastupiteľstva, aby sme upiekli, podobne ako aj iné skupiny a organizácie v obci, svoj chlieb. Pod vedením Réky Véghovej sme sa prezentovali nádherným pecňom kváskového chleba. Na druhý deň skoro ráno sme vyštartovali do tradičného tanečného tábora v Mojmírovciach a mohli sme využiť čas na naplnenie plánov, ktoré sme si stanovili. Ihneď v deň príchodu sme mohli začať s tréningami. A musím konštatovať, že sme, ako sa na okolí Nitry hovorí, „makali ako fretky“. Nuž, nebola to prechádzka ružovou záhradou! Vôbec nikto sa neulieval a každý z tridsiatich účastníkov chápal, že čas je krátky a program, ktorý musia všetci zvládnuť, vôbec nie je ľahký. Ba čo viac. Tvrdý bol celý týždeň. Zopakovali sme si 8 choreografií. Nové členky sa naučili dva z našich tancov úplne od nuly. Všetka česť im. Aj dospelí museli zabrať, ale pripravujeme sa na pernú jeseň. Okrem iného na vystúpenie v Mojmírovciach, ktoré bude o týždeň, 6. septembra.

O dva týždne budú u nás oberačkové slávnosti, ktoré síce organizuje obec, ale s našou účinnou asistenciou, lebo budú v duchu slovenských tradícií, so slovenským richtárskym párom. V Slovenskom dome bude množstvo akcií každý týždeň. Taký bláznivý september. A v prvú októbrovú nedeľu očakávame našich hostí na oslavu výročia Malej Furmičky, na ktorú sa chystáme neobyčajným galaprogramom. Vrátiac sa k sústredeniu v Mojmírovciach musím dodať, že sme našich tanečníkov u našich priateľov v okrese Nitra aj trochu rozmaznávali, lebo po niektoré večery si mohli zahrať bowling a kto rád pláva, ten si mohol zašportovať v bazéne. Stravovali sme sa v kaštieli, okrem raňajok, ktoré sme pripravovali pre členov nášho tímu v osvetovom dome. Pred dopoludňajšou skúškou sa každý mohol výdatne naraňajkovať a potom sme pustili do roboty, presnejšie do tanca. Aj deti od desať do 16 rokov pracovali so zodpovednosťou zrelých dospelých. Majú síce svoje choreografie, ale už zvládli aj tance dospelých, Šariš, Horehron, Máňanské, k týmto tancom sme im dali ušiť aj šaty, za čo sú nám nekonečne vďační, nový terchovský tanec, zemplínske karičky a ďalšie. Učiteľmi tanca boli Kata Csécsiová, Zsolt Szilágyi, Zsolt Korom a ja som bola „dievča pre všetko“. Som nesmierne rada, že som túto prácu pred dvomi rokmi nevzdala. Nechýbalo mi k tomu veľa. Dnes môžem povedať, že tento súbor bude o rok lepší, než aký kedykoľvek bol v Čemeri. Je nás plné javisko! Aj touto cestou by som sa rada poďakovala starostovi Mojmíroviec Martinovi Palkovi za jeho obetavú a ochotnú pomoc, ktorú nám poskytuje a ktorou podporuje našu prácu. Okrem toho podporila organizovanie tanečného sústredenia v Mojmírovciach čemerská slovenská samospráva.

Erika Trenková

Foto: A. Szabová