V histórii Matice slovenskej hádam nejestvuje väčšia osobnosť, akou bol zvolenský rodák Jozef Cíger Hronský.

Multitalentovane založený učiteľ, redaktor, spisovateľ, výtvarník, projektant, kreslič, ale i tajomník a správca Matice slovenskej, zakladateľ Zahraničnej Matice slovenskej, „autor“ cesty slovenskou Amerikou a v neposlednom rade i otec rodiny... Dňa 23. februára sme si pripomenuli 120. výročie jeho narodenia.

Do rodiny piliara a stolára Petra Pavla Cígera a ženy v domácnosti, Jozefíny, rodenej Markovej, sa Hronský narodil ako druhé dieťa. Prvé štúdiá absolvoval v rodnom Zvolene, neskôr v Krupine. Štyri roky navštevoval Uhorský kráľovský štátny učiteľský ústav v Leviciach. Svoje prvé pedagogické snahy vyvíjal v Horných Mladoniciach a v Senohrade. Tu uzavrel manželstvo s Annou Valériou Ružinákovou, dcérou majiteľa krupinskej kníhtlačiarne. Po vojne (zúčastnil sa bojov na Pijave) sa zamestnal v Krupine, neskôr učiteľoval v Kremnici a Martine. Hronského literárne počiatky boli spojené s regionálnym periodikom Hontiansky Slovák, ktorého stránky mu ponúkli priestor na prvé literárne pokusy.

Osudovým momentom v živote Hronského bola návšteva Štefana Krčméryho, vtedajšieho matičného tajomníka, ktorý mu ponúkol publikačný priestor v Slovenských pohľadoch. Onedlho sa Hronský natrvalo odsťahoval do Martina. Tu jeho románová tvorba vyvrcholila naplno. Prvú románovú vlnu tvoria diela Žltý dom na Klokoči (1927), Proroctvo doktora Stankovského (1930) a Chlieb (1931), druhú románovú líniu predstavuje dielo Jozef Mak (1933). Jeho románová tvorba kulminuje dielami Na krížnych cestách (1939) a Pisár Gráč (1940). Tvorbu v domovine uzatvoril románom Na Bukvovom dvore (1944). V tomto čase vrcholí aj jeho tvorba pre deti a mládež (Smelý Zajko, Smelý Zajko v Amerike, Budkáčik a Dubkáčik, Jožko Mrkvička Spáč, ...).

Popri literárnej tvorbe sa naplno venoval matičnej činnosti, zatiaľ len ako člen Matice slovenskej, no neskôr už aj ako jej zamestnanec – tajomník. Dňa 27. februára 1933 ho zvolili za správcu Matice slovenskej. Svojej úlohy sa ujal naplno. V rokoch 1935 až 1936 naplánoval cestu matičnej delegácie k americkým Slovákom. Viac ako 40 000 kníh, tisícky obrázkového a textového materiálu, trojrozmerný materiál i prvé slovenské filmy doniesla matičná delegácia, na čele s Hronským, do 98 miest na území dnešnej Kanady a USA. V tom čase sa Hronský zaslúžil o vznik matičnej tlačiarne Neografia, Slovenského komorného divadla, matičného rozhlasového vysielania a slovenskej národnej knižnice.

V roku 1945 však jeho život zasiahol nečakaný zvrat. V roku 1944 bol obvinený z protištátnej činnosti – z kolaborácie s fašizmom a v noci z 1. na 2. septembra 1944 Hronského zatkli a uväznili v Martine, v pivnici vily neďaleko jeho vlastného domu. I napriek tomu, že ho ihneď ráno prepustili, sa na rodnej pôde prestal cítiť bezpečne. V roku 1945 zo strachu o jediného syna Juraja i zo strachu o vlastný život natrvalo odišiel do emigrácie. Jeho cesty smerovali z Rakúska do Bavorska a z Bavorska do Talianska. Tu prežil viac ako dva roky. Venoval sa kresleniu i písaniu. Na nátlak československej polície bol v roku 1948 opäť uväznení vo väznici Regina Coeli. Za pomoci priateľov sa mu podarilo získať palubný lístok do Argentíny, kde 11. februára 1948 odcestoval bez rodiny a tiež bez znalosti španielčiny.

Prvý polrok v cudzine bol naozaj veľmi ťažký. Po niekoľkých mesiacoch sa mu podarilo zamestnať v textilnej fabrike, kde sa živil návrhmi na textílie, dokonca navrhoval aj ženské plavky. Onedlho si založil vlastnú keramickú dielňu, naďalej maľoval akvarely, olejomaľby, perokresby, navrhoval vitráže, pracoval aj ako kreslič a projektant. V Argentíne sa začlenil do života Slovenského kultúrneho spolku v Buenos Aires. Tu fungoval ako podpredseda Slovenskej národnej rady v zahraničí a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umenia. V roku 1959 vyvinul snahy o založenie Zahraničnej Matice slovenskej, no jej prvého výročia sa už nedožil. Dňa 13. júla 1960 umrel na mozgovú príhodu. Prvotne jeho pozostatky boli uložené na cintoríne v Jauregui v Argentíne, a po 33 rokoch, v spolupráci s Maticou slovenskou, boli prevezené na Národný cintorín do Martina.

Dnes v jeho dome, ktorý si dal postaviť podľa vlastného návrhu, zriadila Matica slovenská na jeho počesť i pamiatku stálu expozíciu, ktorú rok čo rok navštívi niekoľko tisíc žiakov a študentov z celého Slovenska i z mnohých krajín Európy. V priestoroch domu sídli aj Krajanské múzeum Matice slovenskej, ústredné pracovisko MS pre styk a spoluprácu so zahraničnými Slovákmi. Pivnice ukrývajú krajanský archív, miestnosti, ktoré Hronský kedysi využíval ako spálňu, obývačku, či pracovňu sa stali výstavnými priestormi i matičnými kanceláriami. Odvšadiaľ dýcha tvorivý odkaz nášho velikána – Jozefa Cígera Hronského.

Z miestnosti, ktorá slúžila Hronskému ako kuchyňa, s výhľadom na martinskú Hostihoru
Zuzana Pavelcová

Foto: internet