Vraví sa, že definitívne zomrie iba ten, na koho sa už nikto nepamätá. Na koho sa ľudia pamätajú, žije ďalej v ich pamäti, a možno aj v ich srdciach. A keďže je to tak, potom tento titulok je pravdivý. Veď osobnosť grófa Mórica Beňovského (1746-1786) ľudia poznajú prakticky po celom svete, a na mnohých miestach pri jeho výročiach si ho pripomínajú.

„Beňovskýpoznal osobne Benjamina Franklina i Georga Washingtona, mal sa dokonca osobne zúčastniť americkej revolúcie. Tento hrdina zasiahol do vývoja viacerých krajín (Rusko, Poľsko, Francúzsko, Rakúsko a Madagaskar). Jeho výsostný titul, ktorý pozná skoro každý, kráľ Madagaskaru, bol neotrepanou čerešničkou na torte. Vydal prvý slovenský svetový bestseller (Pamäti a cesty), a bol prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty. O tohto dobrodruha sa “bije” viacero národov – je to poľský hrdina, maďarský cestovateľ, aleslovenský rodák (Vrbové),” hodnotí medzi inými Ján Štiffel.

Tohtoročné Dni mesta Vrbové vrcholili oslavami svojho slávneho rodáka Mórica Beňovského, keďže má trojité okrúhle výročie: 270. narodeniny, pred 240. rokmi si ho Malgaši na Madagaskare zvolili za kráľa, a zomrel pred 230. rokmi! Z Budapešti sme tam boli prítomní piati: Randrianasolo Lalarison Richard, konzul Madagaskaru, jeho manželka, dcérka s priateľom a ja. Išli sme ich autom, a pán konzul sa ukázal aj ako znamenitý šofér. Dcérka a jej priateľ nás usmerňovali svojimi chytrými telefónmi. Raz-dva sme boli vo Vrbovom, kde nás už čakali priatelia Ľubomír Bosáka Patrik Kýška. Ubytovali nás v penzióne Kulko v centre mesta, aj stravovanie nám vybavili, a my, po krátkom čase sme už boli v kúrii Mórica Beňovského.

Tam nás pekne privítali aj pohostili, pozhovárali sme sa a presunuli sme sa do neďalekého Domu kultúry. V nabitej divadelnej sále sme sa umiestili, a oficiálny program sa začal slávnostným odovzdávaním Beňovského glóbusu trom laureátom, medzi nimi aj grófke Alžbete Ambrózyovej, potomkyni rodiny Mórica Beňovského. Z javiska pozdravili pána konzula aj mňa a darovali nám kvety, obraz Mórica Beňovského a novú knihu To je náš Beňovský autorov Ľubomíra Bosáka a Patrika Kýšku. Po skončení oceňovania sa pokračovalo vynikajúcim kultúrnym programom. Koncert opernej speváčky Kataríny Krčmárovej za účasti operného speváka Maksyma Kutsenka zo Slovenského národného divadla bol očarujúci, a milo nás prekvapili aj žiaci škôl obcí Košariská-Priepasné svojím koncertom Zvonkohra, ktorí zo zvončekov vyčarili prekrásne melódie.

Po skončení kultúrneho programu sme sa presunuli na recepciu do Beňovského kúrie, kde nás privítali všetkými možnými dobrotami. Bolo tam veľa známych, priateľov, medzi nimi aj riaditeľ Združenia Mórica Beňovského Vladimír Dudlák. Prišla k nám aj primátorka mesta Vrbové Ema Maggiová, zhovárali sme sa, fotografie sa robili, a v dobrej nálade vrbovskí chlapci sa dali do spevu, spieval tu aj bývalý primátor Ivan Borovský. Ich viachlasný spev mi pripomínal našich Pilíšanov, neváhal som teda, a pridal som sa k nim. Už sa blížila polnoc, keď sme sa poberali spať. Na druhý deň sme si ešte prezreli Vrbovský jarmok, ľudové tance, kochali sme sa v dychovej hudbe Vrbovanky, a po obede sme sa vrátili domov. Bolo to pekné, nezabudnuteľné.

V Budapešti sa 26. septembra začala Konferencia o Móricovi Beňovskom v slávnostnej sieniSzéchenyiho knižnice. Konferenciu viedol predseda Beňovského spolku György G. Németh. V zaplnenej sieni boli aj veľvyslanci: Rastislav Káčer, SR, Juraj Chmiel, ČR, Roman Kowalski, PR, Eric Fourner, FR, štátni tajomníci István Ijgyártóa Péter Hoppál, vedecký predseda konferencie profesor Dr. Vilmos Voigt...Konferenciu otvoril hlavný protektor pamätného roka Géza Szőcs, po ňom nasledovali pozdravné slová a po nich desiati prednášajúci, profesori, historici, konzul Madagaskaru v Maďarsku a potomkovia Beňovského... Názov mojej prednášky bol: Emanuel Beňovský, mladší brat svetového cestovateľa. Bol to tiež vojak, ktorý ako husársky major bol vážne zranený v Taliansku v boji o pevnosť Mantua. Mohol ostať doma s rodinou, ale bol vojak, ktorý na prvé volanie svojho Pána vojny sa ponáhľal na bojisko – priamo zomrieť. Bol hrdinom, ranený sa dostal v meste Verona do vojenskej nemocnice, kde onedlho zraneniu podľahol.

Na úvod svojej prednášky, z poverenia primátorky mesta Vrbové Emy Maggiovej, aj v mene ich mesta, som konferenciu i jej účastníkov srdečne pozdravil, poďakoval im, že si ctia Mórica Beňovského, a odovzdal som ich želanie, aby konferencia bola úspešná. Po prednáške som predsedovi konferencie Györgyovi G. Némethovi odovzdal dar Vrbovčanov, ich najnovšiu knihu To je náš Beňovský (2016), a keď som dodal, že ako majiteľovi tejto knihy mu posielajú aj vrbovský dukát, obecenstvo zareagovalo potleskom. Po konferencii sme si mohli pozrieť ešte výstavu doteraz nevídaných dokumentov, ktorá bude sprístupnená do 15. decembra.

Významnou kultúrnou udalosťou Dňa Beňovského bol ešte Slávnostný večer Beňovského v Peštianskej redute, kde po prvý raz predstavili časť maďarského muzikálu Beňovský, milovník slobody, dielo popredného tria autorov (Tibor Nagy, Iván Bradányi, Zsolt Pozsgai). Premiéru celého diela plánujú na rok 2017. O slovenskom, poľskom, americkom a madagaskarskom predstavení diela sa už začali rokovania. Summa summarum: Móric Beňovský žije.

Gregor Papuček

Foto: internet