Evanjelici v Albertirši majú samostatné cirkevné zbory v Alberti aj v Irši. V obidvoch mestách už oslávili trojsté výročie príchodu slovenských evanjelikov a tým aj založenie svojich cirkví. V Alberti to bolo roku 2011 a v Irši roku 2013.

Odkaz zeme pre potomkov

V albertskom zbore si túto významnú udalosť každoročne pripomínajú na slávnostných bohoslužbách v prvú nedeľu po Svätom Michalovi (29. september). Zachoval sa cenný dokument prvého albertského notára Michala Chovana, písaný v dobovej slovenčine s latinským názvom Terra posteritati (Zem pre potomkov), ktorý výstižne opisuje miesto, príčiny, podmienky, dátum príchodu a osadenie slovenských evanjelikov na pustatine zemepána Ondreja Váračkaia (od r. 1721 Martina Seleckého). V podrobnom dokumente sa uvádza, že sa po roku čakania hromadne presunuli zo Svätej Márie (Hevešská stolica), kde sa dočasne zdržiavali a na základe pozvania a zmluvy so zemepánom v roku 1711, na deň povýšenia Svätého kríža, t.j. dňa 14. Septembra, sa naraz všetci na 27 vozoch, pod vedením Juraja Čániho, Michala Tkáča a Pavla Havrana zo Svätej Márie odsťahovali. So sebou si hneď priviedli svojho kazateľa Bedricha Klaudínyho. Ten mal, podľa Chovanovho zápisu, pod holým nebom v zakladajúcej osade na Svätého Michala prvú kázeň. Odvtedy si albertskí evanjelici najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu na slávnostných bohoslužbách pripomínajú aj posvätenie Božieho chrámu, postaveného v neskoršom čase. Taká slávnostná bohoslužba sa uskutočnila aj v nedeľu 2. októbra tohto roku.

Návšteva evanjelikov z Nitry

V predvečer tejto pamätnej udalosti navštívila Alberťanov skupina evanjelikov z nitrianskeho evanjelického cirkevného zboru. Na pôde evanjelickej cirkvi ich privítala farárka Krisztina Túriová a presbyteri Karol Kassik a Ladislav Revuczky. Vedenie cirkvi priamo v kostole a pridružených cirkevných objektoch podalo hosťom informácie o histórii a činnosti cirkvi a o plánoch do budúcnosti. Albertskí evanjelici venujú príkladnú starostlivosť o svojich členov v oblasti diakonie. Okrem iného prevádzkujú penzión pre 65 prestarnúcich a trvalo odkázaných na celkovú opateru, denný stacionár aj pre iných obyvateľov mesta, a tiež ubytovňu pre hostí a návštevníkov mesta. Hlavná úloha pri budovaní týchto cirkevných zariadení pripadla presbyterovi cirkvi Karolovi Kassikovi, ktorý hosťom z Nitry podal vyčerpávajúce skúsenosti a rady, ktoré môžu doma využiť pri plánovanom budovaní podobného zariadenia pre svojich členov.

Zachovávajú slovenskosť

Hostí oboznámili so skutočnosťou, že jazyková asimilácia v Albertirši už dávnejšie výrazne pokročila, ale vedeli, že pôvodné rodiny Slovákov sa aj napriek tomu hlásia ku svojim koreňom. Touto témou sa zaoberá Ladislav Revuczky, ktorý nielenže pozná svoje korene, ktoré našiel vo Vyšnej Slanej, ale aj tým, že z albertskej matriky prácne digitalizuje jej najstaršiu časť. Pôvodní obyvatelia mesta sa takto budú môcť zoznámiť s podrobnou genealógiou svojich rodín.

Návšteva Nitranov v Albertirši mala aj ďalší cieľ, oboznámiť sa s činnosťou miestnej slovenskej samosprávy. Členovia slovenskej samosprávy ich prijali na najvhodnejšom mieste. Bol ním pamiatkový dom slovenskej rodiny, ktorý roku 1982 odkúpilo mesto a dalo mu názov Faluház, čiže dedinský, vidiecky dom, ktorého tri izby sú zariadené tak, že svojím vybavením a spôsobom bývania, národopisnou zbierkou pripomínajú hmotnú a duchovnú kultúru pôvodných Slovákov. Aj celé zariadenie pochádza od slovenských obyvateľov. V prednej izbe s pôvodným nábytkom, na stenách s dobovými fotografiami, obrazmi, na stolíku náboženské v bibličtine švabachom písané spevníky, funebrále, pašie... Pokračuje dvojdielny pitvor s otvoreným komínom a s vybavením (hlinený riad, maľované taniere, výšivky). Najobývanejšia bola zadná izba, kde stojí typická okrúhla dolnozemská pec s pristaveným šporákom na varenie, čím sa vykurovala aj izba. Na dvore nachádzame vahadlovú studňu, maštaľ, kôlňu, ktoré nevyhnutne patrili k životu slovenských roľníkov. Práve na tomto priestore hostí privítala skupina členov slovenskej samosprávy na čele s Juditou Szemőkovou – Sedláčekovou. Privítanie pokračovalo v pitvore, kde hostitelia Nitranov počastovali miestnou špecialitou, sviatočným nápojom nazývaným krampampuli. Pokračovala informácia hostiteľov o činnosti slovenskej samosprávy a sprevádzanie po navštívenej pamiatke. Ozdobou bola prítomnosť 85-ročnej Márie Sedláčekovej – Horníkovej, ktorej slovenská reč a zaspievanie niekoľkých slovenských ľudových pesničiek spestrila pobyt Nitranov medzi Slovákmi v Albertirši. Hostia sa všetkým Alberťanom, s ktorými sa stretli, poďakovali za milé prijatie, pohostinnosť, sprevádzanie, získané skúsenosti, poučný program. Rozlúčili sa s vierou, že vzájomné stretávanie a spolupráca budú pokračovať.

Ján Jančovic

Foto: autor