Stres náš každodenný

Stres. Slovo, ktoré poznáme asi všetci. V evolučnej minulosti bol naším spojencom, pripravil telo na boj alebo útek pred hrozbou. Dnes sa však často stáva našim neustálym spoločníkom, tichým pánom pracovného stola a osobného života.

Evolučný zmysel sa stratil a stres prestáva byť motivátorom a spojencom a zmenil sa na ničiteľa nášho zdravia. Pri nepretržitom strese sa spustí kaskáda fyziologických reakcií. Vyplavuje sa stresový hormón kortizol, srdce bije rýchlejšie, tlak stúpa a telo sa pripravuje na nárazové výkony. Ak sa táto pohotovostná reakcia, ktorá má byť krátkodobá, stane chronickou, začína vážne narušovať takmer všetky systémy nášho tela, od imunity cez trávenie až po psychiku, a významne prispieva k rozvoju civilizačných chorôb.

Ako mu rozumieť a hlavne – ako ho zvládať? Žiaľ, neexistuje manuál, zázračný recept, ale je to proces malých, každodenných rozhodnutí. Kľúčom zvládnutia a prežitia nie je stres úplne odstrániť, čo je v súčasnom svete nemožné, ale nájsť si svoj vlastný, osobný systém, ako sa s ním vysporiadať a chrániť tak svoje telo aj myseľ pred jeho dlhodobými dôsledkami. Úspešné stratégie sú rôzne – od praktických krokov, ako je pohyb a zdravá výživa, cez mentálne cvičenia pozitívneho myslenia až po hľadanie opory vo viere alebo prijatí prirodzeného plynutia života. Spoločné majú jedno, vedomie, že naša reakcia na stres je vždy našou voľbou.

Každý z nás bojuje so stresom inak. Čo pomáha práve vám? Dlhá prechádzka v prírode, niekoľko minút hlbokého dychu, rozhovor s priateľom, alebo šport? Spýtali sme sa našich čitateľov v novembrovej ankete.

Tímea Galdová, Pomáz

– Pravdepodobne ako všetci, aj ja pravidelne čelím všelijakým stresovým výzvam a v priebehu svojho života sa mi podarilo vyvinúť obranné stratégie, ktoré mi pomáhajú udržiavať vnútornú rovnováhu. Po prvé, snažím sa vyhýbať stresovým situáciám. Pre mňa je kľúčový proaktívny prístup. Keď ma zasiahne stresová situácia, v prvom rade sa snažím sústrediť na riešenia, nie na problém. Ak zistím, že na situácii nemôžem nič zmeniť, snažím sa s ňou zmieriť. Nevzdávam sa, iba chránim seba.

V každodennom živote mi pomáha množstvo praktických metód. Pre mňa je nevyhnutný pohyb. Jóga, tanec alebo dokonca beh prinášajú okamžité zlepšenie. Ak to vynechám, hneď to pocítim. Dýchacie cvičenia a meditácia sa dajú okamžite použiť pri akútnych stresových situáciách, to som sa naučila ako inštruktorka jógy.

Starám sa aj o duševné zdravie. Pozitívne myslenie nie je len klišé, naozaj funguje. Pomáha, keď máte partnera, ktorý humorom odľahčí situáciu, alebo koníčky, ktoré vás odreagujú.

Pre mňa má veľký význam aj spirituálna stránka života. Viera dáva silu, či už v podobe modlitby alebo meditácie, poskytuje akúsi oporu, keď sa cítime sami slabí.

Dôležité sú aj také „drobnosti” v životnom štýle, ako sú kvalita a kvantita jedla, vyhýbanie sa kofeínu, užívanie horčíka a pravidelný spánok zásadne ovplyvňujú, ako zvládam každodenný stres.

A ak by som si dovolila poradiť, tak treba spoznať vlastné hranice a naučiť sa povedať nie. Nie pred každým stresom sa dá utiecť, ale naša reakcia naň je vždy našou vlastnou voľbou.

Dôležité je, že do môjho života vždy prišla nejaká nová výzva, ktorá ma naplnila a v ktorej som našla radosť. A tiež mi veľa pomáha znalosť, že sa všetko mení, zajtra bude nový deň a nič netrvá večne. Neustály pohyb života mi dáva nádej a silu ísť ďalej.

Margit Garajszki, Budapešť/Dabaš-Šára

– Stres sa vo všeobecnosti chápe ako niečo negatívne, nemá však len záporné stránky. Stres sa snažím vnímať ako niečo, čo mi pomáha prekonať záťažové situácie. Ak by som totiž v situáciách, v ktorých treba rýchlo konať, okamžite spraviť rozhodnutie alebo zaostriť pozornosť, nemala stresovú reakciu, nedokázala by som to zvládnuť. Stresu, konkrétne stresovému hormónu, kortizolu vďačím za to, že ráno vôbec dokážem vstať z postele. J

Samozrejme, ak som vystavená nadmernej alebo dlhodobej stresovej záťaži, tak sa to u mňa prejavuje aj psychicky aj fyzicky, cítim sa unavená, bojujem s nespavosťou, podráždenosťou. Pred premiérami mám také stuhnuté ramená, že s nimi nedokážem ani poriadne hýbať. Trvá aj pár dní po premiére, kým sa znovu uvoľnia a ja sa vrátim do normálu.

Proti stresu sa mi najlepšie bojuje pohybom, športom, tancom, prírodou, hudbou a rozhovormi. V konkrétnych stresových situáciách som už mnohokrát položartom položila otázku: „Koľko kôl budem musieť zabehnúť na Margitinom ostrove, aby som ten stres zo seba dostala?“ Niekedy si ich musím dať viac, ale zatiaľ to vždy fungovalo.

Viera Mohayová, Nové Mesto pod Šiatrom

– Dobrá otázka, myslím si, že veľmi aktuálna. Stres je v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Objavuje sa v rôznych životných situáciách – v práci, v medziľudských vzťahoch, v rodinách. Sme pod tlakom a mnohokrát sa cítime preťažení, pretože musíme všetko stíhať a často nám neostáva čas na oddych alebo relax. Dostávame sa do nepohodlných situácií, ktoré musíme riešiť. A hoci sa stresu nedá úplne vyhnúť, môžeme sa naučiť ho zvládať tak, aby nás úplne nepohltil.

Môžem povedať, že teraz už stres a stresové situácie zvládam čím ďalej, tým lepšie. No nebolo tomu vždy tak. Keďže som introvertný typ, väčšinou som sa s ním pasovala potichu, v sebe. Uzavrela som sa a snažila sa veci vnútorne spracovať. Trvalo mi to dosť dlho a nebolo to príjemné. Teraz už viem, že to nebolo správne, pretože čím skôr sa dostanem z napätia, tým skôr dokážem racionálne rozmýšľať a hľadať riešenie.

Dnes, keď sa ocitnem v stresovej situácii, prvé čo sa snažím urobiť, je upokojiť svoje myšlienky. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj odpočinok. Preto sa snažím nájsť si čas na spánok, pohyb a veci čo ma bavia. Pomáha mi dlhá prechádzka, dobrý film alebo kniha, hudba. No a humor, ten hádam najviac. Veľa vecí si už viem naplánovať dopredu, aby som sa nedostala do časovej tiesne a nemala z nich stres. Časom som však pochopila aj to, že mnoho vecí, ktorými som sa v minulosti trápila, vôbec nestojí za to. A už vôbec nie tie, ktoré neviem zmeniť. Tak som sa ich naučila vypustiť. Už sa nezaoberám tým, čo neviem nijakým spôsobom ovplyvniť, radšej sa dobre zasmejem. Veď na mnoho vecí sa dá pozerať aj s nadhľadom a povedať si, že „keď nejde o život, nejde o nič.“

Zvládanie stresu nie je jednoduché, ale dá sa to naučiť. Dôležité je uvedomiť si, že stres sám osebe nemusí byť našim nepriateľom, ale naopak, môže nás aj motivovať, záleží len na nás, ako s ním naložíme.

(ik, mg, vm)

Foto: archív respondentiek