Žeby už prešlo vyše tridsaťpäť rokov odvtedy, ako sme sa s nadšením pustili do založenia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM)? Veď mne sa zdá, ako keby to bolo iba prednedávnom, keď sme chceli „vzkriesiť“ našu slovenskú národnosť, priniesť niečo nové do jej verejného života a pritom sa ešte aj dobre zabaviť s našimi slovenskými rovesníkmi z rôznych kútov Maďarska, resp. aj spoza jeho hraníc.

Mám pred sebou jasné momenty z táborov v Békešskej Čabe, alebo v Sződligete, ako pri táboráku plánujeme rôzne projekty, z ktorých sa nakoniec niektoré nerealizovali, ale väčšina z nich sa osvedčila a tešila sa v našich kruhoch veľkej obľube. Akoby sme len predvčerom fandili mužstvám na našom prvom futbalovom turnaji v telocvični Základnej školy na Irányiho ulici v Békešskej Čabe (ako Santovčanovi bolo mojím, pochopiteľne, družstvo Domino Pilíš). Nehovoriac o malej, ale oduševnenej skupine fanúšikov rockovej kapely AGR±, resp, vokálno-inštrumentálnej formácie Negatív, ktorá pravidelne spievala na plné pecky spolu so speváčkami Jucou, Marčikou a Žofou „Letí, len letí vymyslená skutočnosť...“. No a (sľubujem, že toto bude moja posledná nostalgická spomienka) neuveriteľne nechutné pivo počas našej prvej návštevy Nadlaku (ktoré si dali len J plnoletí členovia kolektívu...!)

Tieto myšlienky mi vírili hlavou, keď som sa vybral na tradičnú Vedomostnú súťaž Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti, pretože témou tohtoročného kvízu bola práve Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku. Ako obvykle, podujatie sa začiatkom novembra aj tentokrát konalo v reštaurácii Ferdinand, kde dvadsať študentov budapeštianskeho slovenského gymnázia a hostí privítala predsedníčka obvodného slovenského voleného zboru Ľubomíra Fallerová. Po uvedení základných informácií o forme a scenári „zápolenia“ slovo prevzali pozvaní prednášatelia. Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik ako prvý predseda OSMM zdôraznil, že založenie organizácie umožnili legislatívne zmeny spojené s transformáciou spoločnosti v rokoch 1989/1990. Na ustanovujúcom zasadnutí sa zišlo devätnásť oduševnených mladých ľudí a OSMM sa už v prvých rokoch svojho pôsobenia stala dôležitým činiteľom nášho verejného, resp. politického diania. Do vytvorenia národnostného samosprávneho systému sa spolu so Zväzom Slovákov v Maďarsku a tzv. alternatívnymi slovenskými organizáciami snažila vytvoriť strešnú organizáciu Slovákov v Maďarsku, ktorá by koordinovane zastupovala naše záujmy. „Organizovali sme aj také podujatia, ktoré vtedy ešte chýbali na palete ostatných organizácií, ako letné tábory, športové aktivity, ako napr. futbalový turnaj Dolnozemský pohár v Békešskej Čabe. Jednou z najveľkolepejších populárnych akcií bola cyklistická túra Po stopách našich predkov, ktorú sme zorganizovali pri príležitosti 275. výročia príchodu Slovákov na Čabu. Prešli sme z obce Hradište približne po tej trase, po ktorej sa naši predkovia dostali na Dolnú zem...“ Vďaka úspešnému náboru v „zlatom veku“ mala OSMM okolo päťsto členov zoskupených v 8 pobočkách. Dve pôsobili v našich gymnáziách, po jednej v Pilíši, Novohrade/Šámšonháze, Sarvaši, Slovenskom Komlóši, osobitné pobočky tvorili békeščabianska mládež s ukončeným stredoškolským vzdelaním a naši štipendisti v Bratislave. „Je potešiteľné, že mnohí z bývalých členov OSMM sú dodnes aktívni slovenskí pedagógovia, alebo poslanci slovenských samospráv, resp. aktivisti slovenských spoločenských organizácií...“ dodal A. Paulik.

Konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl, dlhoročný „ideo-logický“ tajomník organizácie, vyzdvihol, že pomerne rýchlo brali organizáciu vážne aj na najvyšších fórach, v tých časoch si politika dala záležať na mienke občianskej sféry. „Nestíhali sme chodiť do parlamentu na rôzne rokovania a jednania,“ povedal so známym svojským humorom. Poukázal aj na to, že kým za jeho detstva im hovorievali, že patria do šťastnej generácie, ktorá nezažila vojnu, ani revolúciu, búrlivé časy ani ich celkom neobišli. Práve počas organizovaného zájazdu OSMM na bratislavské Jazzové dni za jeden deň zažili v Budapešti štrajk a blokádu taxikárov a v Bratislave hladovku za slovenčinu ako štátny jazyk na celom Slovensku. Ako uviedol, za veľký prínos organizácie pokladá aj to, že kým žiaci našich dvoch gymnázií, resp. našich škôl sa dovtedy stretávali sporadicky, spravidla na nejakej súťaži, v rámci OSMM sa vytvorili živé kontakty a priateľstvá medzi študentmi rôznych škôl. I. Fuhl spolu s A. Paulikom vyzdvihli význam publikácie, ktorá spracúva prvé desaťročie existencie organizácie a ktorá je už skutočným pokladom, málokto z nás ju má v pôvodnej, tlačenej podobe.

K úplnosti prehľadu histórie organizácie patrí, že po A. Paulikovi dlhé roky stála na jej čele vtedajšia učiteľka čabianskeho slovenského gymnázia, v súčasnosti školská referentka CSMM Mária Matejdeszová, ktorá pokračovala v organizovaní osvedčených aktivít. V polovici prvého desaťročia milénia nastala určitá stagnácia, až v rokoch 2009 – 2010 predovšetkým z iniciatívy vtedajších poslucháčov slovenčiny na segedínskej univerzite mladí nabrali novú silu. Za predsedu zvolili Čabana Ondreja Kiszelya, ktorý so svojím tímom rozbehol o. i. také projekty, ako filmová nahrávka Ečerskej svadby, flashmob Maršuj, Komlóš!, pravidelné organizovanie letných mládežníckych akadémií a vytvorenie nového imidžu organizácie. V súčasnosti viacerí členovia tejto generácie sú poprednými činiteľmi v oblasti nášho školstva, resp. kultúrneho a verejného života.

Tretím rečníkom bol súčasný predseda OSMM Bence Szeljak, ktorý je predsedom organizácie od roku 2019. Vyzdvihol, že ich prácu v ohromnej miere sťažovala pandémia, keď sa nemohla konať letná mládežnícka akadémia. Ako uviedol, úzko spolupracujú s Mládežníckym výborom CSSM, ich spoločným projektom je stretnutie terajších a bývalých študentov Pred diplomom, za diplomom, v rámci ktorého predstavia stredoškolákom takých mladých Slovákov v Maďarsku, ktorí sa po absolvovaní vysokoškolských štúdií úspešne uplatnili na národnostnom poli. Členovia OSMM sú pravidelnými účastníkmi, resp. spoluorganizátormi Stretnutí národnostnej mládeže pri jazere Velence. „Prevzali sme štýl Imricha Fuhla a náš cyklistický zájazd z Čaby do Veľkého Bánhedeša sme nazvali Veľký Bikehedeš. Od tohto roku organizujeme podujatie aj pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže a už pracujeme na tom, aby sme obnovili futbalový turnaj Dolnozemský pohár. Naďalej je cieľom organizácie spájať mladých Slovákov z rôznych kútov Maďarska. Sledujte nás na sociálnych platformách a spoločne tvorme našu budúcnosť!“ vyzval študentov B. Szeljak.

Na základe odznených informácií mali súťažiaci vyplniť test, ktorý obsahoval štrnásť otázok, ako napríklad kedy a kde vznikla OSMM, alebo kde je jej sídlo v súčasnosti. Výkon gymnazistov, ktorých odprevadili aj riaditeľka Monika Szabová a profesorka Anita Holá, vyhodnotila porota v zložení Júlia a Zoltán Horváthovci, Mária Sutyinszká, Erika Trenková a Vlasta Zsákaiová. Maximálnych štrnásť bodov dosiahla študentka 11. ročníka Zelma Júlia Borostyánkőiová-Baldaufová, ktorá si prvá mohla vybrať z bohatej ponuky slovenských kníh. Nikto sa však nevrátil domov s prázdnymi rukami, okrem kníh všetci účastníci dostali sladkú odmenu v podobe Študentskej pečate. Presvedčiť sa o šikovnosti účastníkov prišli o. i. aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Edita Hortiová a národnostný referent Ministerstva vnútra Štefan Kraslán, ktorý tiež patril k najaktívnejším zakladajúcim členom OSMM. Mimochodom, jeho spolu s A. Paulikom a I. Fuhlom sme onoho času my, ktorí sme boli o niekoľko rokov mladší, nazývali Veľkou trojicou, vyjadrujúc tak rešpekt voči ich znalostiam a skúsenostiam. Záver vydarenej akcie patril neviazanej besede pri prestretom stole.

Vieme, že žijeme v úplne inej dobe, než pred tridsiatimi piatimi rokmi, dokonca sa svet už natoľko zmenil, že pomaly aj novšia etapa mládežníckej organizácie v druhom desaťročí milénia bude históriou. Chcem veriť, že aj vďaka iniciatíve slovenského voleného zboru II. obvodu Budapešti gymnazisti dostanú chuť zapojiť sa do práce súčasnej OSMM. Možno práve prostredníctvom jej programov sa vytvorí, resp. posilní v nich slovenská identita a pocit, že byť príslušníkom národnostnej menšiny v Maďarsku má bezpochyby svoje výhody, ale zároveň znamená aj istú zodpovednosť a povinnosť, ktorú by som zhrnul veľmi jednoducho: Čo som dostal od starších, musím odovzdať mladším...

Cs. Lampert

Foto: autor