Druhú májovú sobotu sa kultúrny dom v Kestúci zaplnil do posledného miesta. Páví krúžok, srdce miestnej slovenskej komunity, oslavoval 55. výročie svojho založenia.

Na pódiu sa striedali generácie – od škôlkarov až po skúsených spevákov, ktorí už desaťročia šíria krásu kestúckeho nárečia. Moderátorky podujatia, Médea Hertlíková a Panni Radovičová, v mene obecného zastupiteľstva a miestnej slovenskej samosprávy srdečne privítali všetkých prítomných, menovite predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženku Egyedovú Báránekovú, podpredsedníčku CSSM Katarínu Királyovú, predsedníčku Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Alžbetu Szabovú, starostku obce Plavé Vozokany Kornéliu Szadovszkú, predsedníčku Združenia pilíšskych Slovákov Martu Demjénovú, vedúcu regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Annu Szeifertovú, podpredsedníčku poslaneckého zboru Komárňansko-ostrihomskej župy Etelku Romanekovú, starostu Kestúca Sándora Juhásza a notára obce Imreho Bakka.

Panni Radovičová sa prihovorila kestúckym nárečím, ktoré „nepozná mäkké spoluhlásky“, podobne ako západoslovenské nárečia. Na úvod všetci prítomní spoločne zaspievali Pilíšsku hymnu.

Ako prvý sa ujal slova starosta obce Sándor Juhász. Vo svojom prejave zdôraznil: „Keď sa krúžok zakladal, mal som rok, a tak patrím k tým, ktorí celý svoj život sledovali jeho činnosť. Členovia krúžku sú prítomní na všetkých významných podujatiach – na narodeninových oslavách, na banských spomienkach, na národnostných slávnostiach. Svojou neúnavnou, hodnoty zachovávajúcou prácou nielen šíria dobré meno obce, ale dávajú aj príklad lásky k spoločenstvu, súdržnosti a úcty k ľudovým tradíciám.“ Starosta s úctou spomenul aj tých, ktorí už navždy odišli: „Ich práca a láska sú súčasťou dedičstva, ktoré Páví krúžok nesie dodnes.“ Po vrúcnych slovách zapálili sviece spomienok a zaspievali pieseň na pamiatku zosnulých členov.

Marta Demjénová zagratulovala jubilantom so slovami: „Ľudová kultúra je jedným z najsilnejších pilierov našej národnosti. Nezabúdajte odovzdať tieto krásne piesne mladším generáciám – vašim deťom, vnúčatám a pravnúčatám. Nech pieseň neupadne do zabudnutia. Priniesla som vám ako dar zbierku slovenských ľudových piesní, ktorú nám doniesol bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky Pavol Hamžík, aby sme ju šírili a darovali každému tu v Pilíši, a košík plný pilíšskych klobás – ako symbol, že všetci sme Pilíšania a patríme k sebe.“

Následne pódium obsadili deti z kestúckej škôlky Horička pod vedením Angeliky Radovicsovej Nagyváriovej a Boglárky Gálovej Karovej. Predniesli kyticu slovenských ľudových detských hier, ktorou roztopili srdcia všetkých prítomných. Po nich sa predstavili žiaci druhého ročníka Základnej školy Józsefa Kincsesa s pásmom básní a zhudobnenou jarnou inscenáciou, čo nacvičili s učiteľkou Beátou Nebehajovou. Publikum ich odmenilo búrlivým potleskom.

Po deťoch nastúpili na javisko oslávenci s prvou kyticou ľudových piesní. Súbor vznikol v októbri 1971 v rámci hnutia Vyletel vták. Spočiatku mal 35 členov, prvé veľké vystúpenie absolvoval 22. januára 1972 v Tatabáni. Dnes má 14 členov, vedúcou je od roku 1991 Anna Kainová. Súbor sa môže pochváliť tromi zlatými a jedným strieborným celoštátnym ocenením, cenou Zlatý páv a vyznamenaním Za našu národnosť. Okrem spevu zachovávajú miestne zvyky, ako pochovávanie basy na fašiangy, zvyky na Luciu a vianočné tradície.

Domáce hlasy na javisku vystriedali piesne hostí zo susedného „iba o rok staršieho“ Ženského speváckeho zboru z Čívu, ktorého vedúcou je Rozália Keleczová. Po nich nastúpil mladý spevácky zbor z Hute, založený v roku 2024 na počesť miestneho Pávieho krúžku. Maratón prekrásnych piesní ukončili speváci súboru Vozokanka. Starostka Plavých Vozokán Kornélia Szadovszká poďakovala za pozvanie a pripomenula: „Tých 55 rokov nie je v živote človeka až tak veľa, ale v krúžku – či už pávom alebo speváckom – to je dosť. My vo Vozokanke máme už dosť vysoký vek. Spievať by sme chceli, ale tancovať už nevládzeme.“ Následne odovzdala darčeky: knihu z Levického okresu Nebo na zemi, veniec zo slamy zdobený slovenskou a maďarskou stuhou a pávími perami, a mierne poškodenú, ale chutnú grilážovú tortu: „Päťdesiatpäťka neprežila cestu, ale ostatné je v poriadku.“

Opakovanie je matka múdrosti, a tak Kestúčania nastúpili aj po druhý raz – s kyticou piesní a krásnych spomienok na začiatky a vyše päťdesiatročnú éru. Tým sa slávnostný program skončil.

Po kultúrnom bloku pristúpili k mikrofónu hostia, aby zablahoželali jubilantom. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková ocenila najmä zachovávanie miestneho nárečia: „Pochádzam z lokality s najjemnejším slovenským nárečím a vždy je veľmi dobré počuť to vaše – najtvrdšie. Veľkou radosťou bolo počuť, ako cez spisovnú slovenčinu detí z materskej a základnej školy presakovalo kestúcke nárečie. To je vaša zásluha. Prajem vám veľa síl a mnoho mladých členov.“

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Báráneková zdôraznila hodnotu úprimného spevu: „Keď my spievame, nie je dôležité, aby to bolo intonačne čisté alebo odborne pripravené. Tu sa spieva zo srdca, s láskou, a tú lásku obecenstvo cíti. To je najdôležitejšie. Slováci, ktorí prišli do Maďarska pred tristo rokmi, nepriniesli len pracovité ruky, ale krásnu kultúru, kroje, piesne. Musíme byť na ne hrdí. Nie sú peniaze, ktorými by sa to dalo vyvážiť.“

Rad-radom prichádzali predstavitelia inštitúcií a spolkov, aby odovzdali svoje darčeky, až kým nakoniec starosta Sándor Juhász prekvapil Páví krúžok veľkorysou 500 000 forintovou poukážkou do hotela „Hét Vezér Apartman“ v Komárne.

Moderátorky poďakovali maďarskej vláde za podporu prostredníctvom dotácie, ako aj všetkým sponzorom: Obecnej samospráve, Slovenskej samospráve v Kestúci, Slovenskej samospráve Komárňansko-ostrihomskej župy, Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, podnikateľom a súkromným osobám. „Ďakujeme za vašu pozornosť a prajeme hosťom dobrú chuť,“ uzavreli slávnostnú časť programu.

Nasledovala spoločná večera, pri ktorej sa dlho do noci ozývala storočná harmonika Lajosa Nagyváriho, ktorý pri krúžku hráva už desaťročia. A ako citovala vedúca súboru Anna Kainová Zoltána Kodálya: „Ľudský hlas je najkrajší a najdostupnejší hudobný nástroj.“ Páví krúžok má 55 rokov, jeho hlas však zostáva večne mladý.

(ik)

Foto: autorka