Etelka Rybová, rodená Pauliková, patrí nepopierateľne medzi najvýznamnejšie osobnosti našej komunity. Snáď neexituje taká slovenská osada, kde by ju nepoznali. Pochádza z Kétšoproňu, maturovala v roku 1969 na čabianskom slovenskom gymnáziu.

Odbor slovenský jazyk a literatúra – dejepis vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po návrate do Maďarska pracovala v Ľudových novinách, bola redaktorkou detskej a mládežníckej rubriky Okienko. Navštívila celý rad našich škôl a už vtedy získala prehľad o živote Slovákov v Maďarsku. Pritom každé leto na úkor svojej dovolenky organizovala spolu s učiteľkou slovenčiny z Čívu Rozáliou Keleczovou tábory pre naše deti. Snažila sa o to, aby žiaci hravou formou spoznali kultúru a jazyk svojich predkov a aby bez zábran používali slovenský jazyk. K práci pristupovala profesionálne ako pedagogička i novinárka, ktorá absolvovala štúdium žurnalistiky pri Zväze maďarských novinárov. Popritom prednášala jeden semester najstaršiu slovenskú literatúru a slovenskú literatúru 20. storočia na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne. V roku 1983 začala pracovať v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, na IX. kongrese ju zvolili za členku predsedníctva. Bola organizátorkou, ale aj prednášateľkou na mnohých celoštátnych konferenciách, stretnutiach, kultúrnych podujatiach a súťažiach, ale rada pomáhala aj pri organizovaní regionálnych programov. Aktívne sa podieľala na vytváraní systému slovenských samospráv, patrí medzi zakladajúcich členov Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy. Bola vedúcou Úradu CSS a podpredsedníčkou celoštátneho voleného zboru. Za všestrannú činnosť na národnostnom poli jej roku 2001 udelili vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy Za našu národnosť. V práci poslankyne Valného zhromaždenia pokračovala aj po odchode do dôchodku, a to až do roku 2024. Bola členkou Náboženského a sociálneho výboru. Angažovala sa aj v slovenskom volenom zbore svojej rodnej obce, bola jeho predsedníčkou. Rada sa vracala domov medzi svojich a podobne ako kedysi v celoštátnych letných táboroch, aj tu organizovala hravé súťaže so zámerom oboznámiť deti s minulosťou a súčasnosťou Slovákov v Maďarsku a nabádať ich, aby sa smelo hlásili k svojim koreňom.

Etelka Rybová je nositeľkou mnohých ocenení. Roku 2010 dostala štátne vyznamenanie Za národnosti, roku 2011 za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete jej udelili Cenu Ondreja Štefanka. Za činnosť v prospech Slovákov svojho rodiska získala v roku 2015 vyznamenanie Za Kétšoproň. Nič však nerobila preto, aby ju za to ocenili. Robila to od srdca, so zápalom a zanietením. Neustále sa učila niečo nové a ochotne odovzdávala svoje skúsenosti, ako uviedla pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Ľudové noviny.

Od roku 2025 je členkou Čestného grémia CSSM.

Nebadane si pridala na chrbát siedmy krížik

Etelka Rybová vyznamenaná vo svojej rodnej obci

Cena Ondreja Štefanka Etelke Rybovej

Etelka Rybová prevzala vyznamenanie Za menšiny