Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci v roku 2022 rozbehla svoju aktivitu s názvom „Odkiaľ prišli naši predkovia?”. O detailoch tejto iniciatívy nás informovala predsedníčka slovenského zboru novohradskej obce Ružena Komjáthiová.

„V prvom roku u nás prednášala súčasná riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Monika Szabová na tému sťahovanie Slovákov na Dolnú zem po osmanskej okupácii. Hovorila nám všeobecne o etapách príchodu Slovákov na územie dnešného Maďarska, konkrétne i do našej dediny. Aj z odbornej literatúry vieme, napríklad z monografie Jánosa Mangu Z minulosti Veňarcu, že u nás sa usadili prvé slovenské rodiny v roku 1705 a vo väčšom počte prišli Slováci v roku 1711. Pravdepodobne sa šírila správa o možnosti usadenia sa južnejšie v kruhu tých, ktorí zostali v pôvodnom bydlisku našich predkov a ešte aj v neskorších rokoch prichádzali ďalší osadníci. My nevieme o tom, že by to bolo organizované osídlenie zemepánom, skôr to boli zbehlí poddaní, ktorí sa k nám vybrali. U nás sa usadili evanjelici, dá sa predpokladať, že z pôvodného bydliska utiekli aj z dôvodu rekatolizácie, chceli si zachovať svoju vieru, čo im tu bolo umožnené. Tiež z odbornej literatúry poznáme konkrétne obce, odkiaľ prichádzali Slováci, ako napríklad Badín, Brusno, Cerovo, Nedelište, Poniky a Tisovec. Práve tieto a ďalšie osady navštevujeme každoročne od roku 2023 formou jednodňových zájazdov. V predchádzajúcich rokoch to boli Nedelište, Horný Tisovník, Ábelová, Poniky a Tisovec. Potomkovia kolonistov z týchto krajov vo Veňarci vo svojich priezviskách dodnes nosia názov rodiska svojich predkov, ako napríklad Nedeliczki, Ponyikai, Tiszovszki. Ďalšou zaujímavosťou je, že napríklad v Ábelovej počas našich rozhovorov s miestnymi obyvateľmi vysvitlo, že sa u nich traduje, že kedysi odtiaľ odchádzali na juh, napríklad do Šámšonházu. S touto ďalšou slovenskou obcou vo východnej časti Novohradskej župy majú aj družobné vzťahy. V tomto roku sme poznávací výlet organizovali už po štvrtýkrát. Naša trasa viedla do obcí Brusno, Horný Badín, Cerovo a Čelovce. Počas týchto zájazdov v uplynulých rokoch nás v niektorých obciach privítal aj starosta a vždy sme si pozreli miestne pamätihodnosti. V niektorých z nich sme aj na cintoríne, resp. na pamätníku obetí prvej a druhej svetovej vojny objavili niekoľko priezvisk, ktoré sú aj u nás známe, ako napríklad Pavko.

Návštevy krajov našich predkov organizujeme spolu s osvetárkou, vedúcou Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku vo Veňarci Terkou Nedeliczkou. Vždy sa snažíme program zostaviť tak, aby sme si počas týchto zájazdov pozreli aj významné kultúrne pamiatky, ktoré sa nachádzajú v oblasti, ktorú v danom roku navštívime. Takto sme objavili napríklad drevený evanjelický kostol v Hronseku, ktorý od roku 2008 patrí do zoznamu chránených pamiatok UNESCO, alebo aj monumentálnu synagógu v Lučenci. Tohto roku sme si vybrali mesto Banská Bystrica, kde sme na námestí SNP obdivovali obnovené historické budovy a kultúrne pamiatky. Vďaka väčšej prehliadke turistickým vláčikom sme sa mohli dozvedieť viac o ďalších starobylých budovách v historickej časti mesta. Mimochodom, na hlavnom námestí bola práve výstava starých áut, škodoviek, trochu sme sa preniesli v čase do minulosti. Bol to dobrý pocit byť spolu, dobre sme sa cítili a domov sme sa vrátili s krásnymi zážitkami. V našej aktivite chceme pokračovať aj v budúcnosti, ešte nemáme konkrétny plán, ale cestou sme videli napríklad obec Chrťany, do ktorej určite zavítame, pretože vo Veňarci je veľa Hrtyanovcov,“ uviedla predsedníčka slovenskej samosprávy vo Veňarci Ružena Komjáthiová.

sprac. (csl)

Foto: T. Nedeliczká