Predstavte si kvet, ktorý nedobyl len záhrady, ale stal sa skutočným srdcom a vyjadrením národnej identity. Pre Slovákov v Békešskej Čabe je takýmto klenotom ruža – kvet tak hlboko uctievaný, že v kráse poľahky zatienil tulipány aj konvalinky. Jej príbeh v tomto kraji sa začal písať v 70. rokoch 19. storočia, kedy sem pred tureckým útlakom utiekli bulharskí záhradníci.

Miestni slovenskí gazdovia ich prijali s otvorenou náručou a noví susedia sa im okrem záhradníckeho umenia odmenili vzácnym darom: v kožených taškách si z domoviny priniesli semená dvoch rastlín – nádherných ruží a pálivej korenistej papriky. Odvtedy sa v Čabe s úsmevom hovorí, že čabianska ruža a slávna čabianska klobása sú vlastne rodné sestry. Zatiaľ, čo muži vdýchli klobáse svetovú chuť, slovenské gazdinky premenili svoje domovy na rozkvitnuté oázy.

Tento kvet sa však neusadil len v zemi, ale rozkvitol aj na nábytku a stenách príbytkov. Čabianske ženy, obdarené nevídaným umeleckým talentom, boli majsterkami v maľovaní interiérov. Ich rukopis, dodnes obdivovaný v Slovenskom oblastnom dome či v Múzeu Mihálya Munkácsyho vďaka odkazu slávnej ľudovej umelkyne „mamouky“ Liptákovej, dokázal premeniť chladnú omietku na živé umelecké dielo. Fascinujúce je, že čabianske dievčatá nenosili ruže len na svojom sviatočnom odeve, ale maľovali ich aj na vonkajšie modré či čierne sokle domov, nazývané šňúrka. Bola to tichá, no vizuálne podmanivá pozvánka pre mládencov, spôsob, akým hrdé krásavice upútavali pozornosť svojich budúcich nápadníkov.

Ruža tak sprevádzala človeka v Čabe pri tých najdôležitejších okamihoch života. Keď prišiel čas svadby a dievča sa sťahovalo k svojmu vyvolenému, všetka jej vlastnoručne utkaná výbava sa prevážala v slávnostnej truhlici. Kým inde v krajine ju pre typické motívy nazývajú tulipánovou, tu, v slovenskom prostredí, jej hrdí Čabania dodnes nepovedia inak než „ružová truhlica“ alebo po našom „ružová škriňa“. Je to symbol, ktorý prežil stáročia a dodnes rozpráva príbeh o tom, ako sa z obyčajného kvetu stala hlboká emócia a večná stopa slovenskej duše.

Greguš

Foto: autor