Múzeum výtvarného umenia je dejiskom výnimočnej a jedinečnej výstavy, ktorú 1. mája navštívili členovia Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti.

Výstava s názvom Strážcovia večnosti predstavuje návštevníkom jeden z najpôsobivejších archeologických nálezov na svete. Môžeme sledovať niekoľko storočí trvajúci vzostup štátu Čchin v období medzi 8. storočím pred n. l. a 3. storočím n. l. Zároveň môžeme nahliadnuť do mystéria starovekého čínskeho umenia, pričom dôležité obradné predmety a nástroje nám otvárajú bránu k objavovaniu čínskej kultúry.

Pri vstupe cez dvere uvidíme duchovú stenu. Duchová stena je charakteristickým ochranným prvkom tradičnej čínskej architektúry. Umiestňuje sa oproti vchodu, aby domov chránila pred zlými duchmi a škodlivými silami. Podľa viery sa zlí duchovia môžu pohybovať len rovno dopredu, takže stena ich zastaví alebo odkloní, čím zabezpečuje ochranu obyvateľom domu. Charakteristickou ozdobou sú krútiace sa draky.

Ďalej je tu časová stena, ktorá od roku 8000 pred n. l. až po maďarské dobytie Ujgurska paralelne zaznamenáva dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v Číne a vo svete. Výstava v troch častiach oboznamuje záujemcov s obdobím dynastie Čchin, ktorá zabezpečila zjednotenie, posilnenie a vzostup Číny. Čchin Si Huang-ti bol prvým čínskym cisárom, ktorý v 3. storočí p. n. l. vo veku 13 rokov nastúpil na trón jedného zo siedmich čínskych kráľovstiev a svojimi výbojmi a tvrdou, krvavou vládou položil základy čínskej cisárskej ríše. Centralizoval ríšu, rozdelil ju na provincie, tie na okresy a dediny. Vytvoril civilnú správu a centralizovanú vojenskú správu. Spojil vzdialené body obrovskej ríše, modernizoval cestnú sieť zavedením jednotných rozmerov náprav vozov. Zjednotil písmo, systém váh a mier.

V prvej časti výstavy môžeme nahliadnuť do každodenného života prvého čínskeho cisára, za sklenenými vitrínami sú vystavené obradné nádoby, predmety z bronzu, keramiky a nefritu.

V strednej časti sú vystavené nálezy vykopané z cisárskeho pohrebiska veľkého ako mesto. Komplex zahŕňa viacero hrobiek, ktorých výstavba trvala 33 rokov a je výsledkom tvrdej práce 700 000 ľudí, väzňov alebo odsúdených. Hrobku objavili ešte v roku 1974 počas pozemných prác, po čom začalo jej odkrývanie. Centrálnu časť cisárskej hrobky však z úcty dodnes nenarušili, ale za posledných 50 rokov čínski archeológovia v cintoríne vykopali už niekoľko stoviek hrobov. V centrálnej časti objektu bola vybudovaná zmenšená replika Čínskej ríše.

Snáď najznámejším nálezom je armáda z terakotových vojakov v životnej veľkosti, ktorá stráži hrob prvého čínskeho cisára. Hlinení vojaci s individuálnymi rysmi tváre, pochovaní v pravidelnom vojenskom šíku, ktorí strážia cisárov hrob, znázorňujú štruktúru armády. Z terakotovej armády bolo vystavených desať originálnych exemplárov. Ich odevy a účesy sú typické pre jednotlivé zložky armády, pechotu, jazdu, lukostrelcov a veliteľov. Kedysi boli figúrky vypaľované pri nízkej teplote a farbené technikou studenej maľby. V dôsledku toho došlo k veľkej strate a archeológovia s úžasom a bezmocne sledovali, ako sa farby už pri archeologickom výskume pred ich očami odlupovali z figúrok. S pomocou modernej laserovej techniky a umelej inteligencie sme však získali pôsobivý, farebný obraz o odevoch vojakov jednotlivých zložiek armády.

Špičkovou technológiou je vystavená zbroj, ktorú zostavili z 612 vybraných a vyleštených zelených kamenných platní pomocou medených drôtov. Jej hmotnosť je 20 kg. Príslušná prilba váži 3,8 kg a skladá sa zo 74 kamenných platní rôznych veľkostí.

Vystavené sú aj zmenšené repliky dvoch konských kočiarov cisárskeho sprievodu do posmrtného života, ktoré ťahali po 4 kone. Rekonštrukcia nálezov trvala dlho, až 8 rokov, pretože kočiare boli zasypané zemou, a tak ich vyzdvihli spolu s veľkou zemnou hrudou. Potom sa mohlo začať s čistením a skladaním jednotlivých častí. Výsledkom bravúrnej práce reštaurátorov je, že dáždnik jedného z vozov bol zložený z 316 častí. Vystavené kusy sú presnými kópiami cisárskych vozov. Kone, koče, ich výbava, spracovanie odevov a zbraní kočišov sú majstrovským dielom, skvostom starovekého čínskeho bronzového umenia.

Po dynastii Čchin sa k moci dostala dynastia Han a počas svojej viac ako 200-ročnej vlády upevnila čínsku ríšu. Vládcovia vojenskými výbojmi rozšírili hranice krajiny ďaleko na západ a do Strednej Ázie. Čína sa zapojila do obchodu na Hodvábnej ceste, čo zabezpečilo prepojenie medzi oblasťou Stredozemného mora, Rímskou ríšou a Čínou. Vďaka čínskemu hodvábu svet objavil túto krajinu Ďalekého východu.

V záverečnej časti výstavy môžeme vidieť výber predmetov nájdených v hrobke šiesteho cisára dynastie Han. Tieto pamiatky sa vďaka nízkej hladine vody zachovali vo veľmi dobrom stave. Počas vlády cisára sa upevnili inštitúcie ríše a hospodárstvo prekvitalo.

Exponáty nielenže poukazujú na západné výboje a rozširovanie obchodu, ale poskytujú nám aj náhľad do fungovania každodenného života ríše. Svedčia o tom vystavené formy na odlievanie mincí, pečate a miery. Medzi nálezmi z hrobov sa dostali na svetlo zmenšené, približne 60 cm veľké sochy vtedajších vojakov, civilných úradníkov a sluhov. V sprievodných hroboch poskytujú obraz o úspešnom chove zvierat verne vytvorené domáce zvieratá, kačice, kone, kravy a ošípané.

Prvý čínsky cisár popri racionálnom uvažovaní hľadal aj nesmrteľnosť.

Strážcovia večného života, hlinená armáda, dodnes dobre strážia pamiatku prvého čínskeho cisára, ktorého duch prestupuje celou expozíciou.

Pre mňa a pravdepodobne aj pre iných Európanov znamenala Čína exotický, nepoznateľný, „iný svet“. Táto fascinujúca a podmanivá výstava nám trochu pomohla získať predstavu o vzniku obrovskej ázijskej ríše, o jej charizmatických vládcoch, a nahliadnuť do jedinečného umenia tejto vzdialenej krajiny, do tradícií, ktoré sú pre Európanov možno neznáme a cudzie.

Beáta Tamášová
členka klubu

Foto: autorka