V júli 2017 si pripomíname 50. výročie úmrtia významného slovenského hudobného skladateľa a pedagóga Jána Kraska-Zápotockého, rodáka z Békešskej Čaby.

V rokoch 1911–1915 pôsobil v Békešskej Čabe vo funkcii riaditeľa Krupinskej banky významný finančník, publicista a národovec Ivan Thurzo (28. 2. 1822 Radvaň – 1. 9. 1964 Martin). Vo svojom memoárovom diele Medzi vrchmi a na rovine jednu samostatnú kapitolu, fundovanú historickú etnografickú štúdiu z obdobia, ktoré tam prežil, venoval práve Békešskej Čabe. Spomína v nej, že v roku 1913 ho vyhľadali dvaja mladí preparandisti z Čaby. Jeden sa predstavil ako Ján Krasko, bývajúci v Jamine a druhý ako Ján Valašťan, bývajúci v meste. – Podali mi navštívenky s maďarsky vytlačenými menami. Keď som sa dal s nimi do reči, zbadal som, že sú obaja „tichí“ Slováci, v ktorých už tlie iskierka slovenského národného povedomia. Túto iskierku treba len vznietiť k skutočnej slovenskej roduvernosti. Nuž, snažil som sa ju zapáliť a podarilo sa mi to, – zaspomínal. Ďalej píše, že o krátky čas dostal list od evanjelického farára Jána Slávika z Dobrej Nivy, v ktorom ho žiadal o informáciu o J. Kraskovi, ktorý sa tam uchádzal o miesto evanjelického učiteľa. Ivan Thurzo podal o tomto absolventovi učiteľského ústavu, ktorý už mal aj krátku prax v niektorej čabianskej „sálašskej“ škole, priaznivé informácie a odporúčal ho na voľné učiteľské miesto. Ako sa však ukázalo, medzi tým Ján Krasko nastúpil za evanjelického učiteľa do Vaďoviec, ktoré boli fíliou evanjelického cirkevného zboru v Kostolnom. Túto obec spoznal Krasko už v roku 1912, keď tam zbieral prvé národopisné materiály. Thurzo v knihe uvádza aj to, že 5. 11. 1914 mu Ján Krasko z Vaďoviec poslal do Čaby po slovensky napísanú pohľadnicu s oznámením, že má veľmi málo času, lebo zastupuje aj miesto druhého učiteľa, ktorý narukoval. Neskôr, keď už Thurzo v Čabe nebol, ale bol už vtedy redaktorom Národných novín v Martine, dostal v roku 1920 ďalší list od Kraska, vtedy už učiteľa v Bukovci. V liste ho ako známeho a vplyvného človeka pozýva za krstného otca dieťaťa, ktoré sa má narodiť. Keďže sa im narodilo mŕtve dieťa, z krstného otcovstva nebolo nič, ale Krasko Thurza v Martine neskôr osobne vyhľadal, kde si zaspomínali na prvé stretnutie a zostali naďalej priateľmi. Kraskova manželka, Štefánia Bednárová sa narodila v roku 1897 v Trnave a podľa všetkého žili v bezdetnom manželstve a len v dotazníku archivovanej Kraskovej pozostalosti sa spomína chovanica. Thurzo dokonca uvádza, že Krasko napísal vo vianočnom čísle novín Slovenská politika v roku 1926 článok, kde okrem iného sa zmienil o ňom, ako mu v mladosti pomohol prerodiť sa v slovenskom duchu.

Ján Krasko sa narodil 23. 7. 1893 v Békešskej Čabe. Po vychodení elementárnej a meštianskej školy v rodisku pokračoval v štúdiu na učiteľskom ústave v Baji, kde ho k zbieraniu a zapisovaniu slovenských ľudových piesní a národopisu svojim príkladom priviedol profesor Valent Belošič, ktorý pochádzal z maďarskej časti Báčky. V rokoch 1912-1913 Krasko začínal ako učiteľ v Békešskej Čabe, 1913-1919 vo Vaďovciach, 1919-1920 v Modre, 1920-1923 v Bukovci pri Myjave, 1923–1924 v Galante a v r.1924-1926 v Bratislave. Už počas učiteľskej dráhy na Slovensku si ako mimoriadny poslucháč doplnil hudobné vzdelanie. V roku 1920 študoval hudobnú vedu u Dobroslava Orla, inštrumentáciu u Ľudovíta Rajtera na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1926–1950 bol pracovníkom Ministerstva školstva a národnej osvety, neskôr Povereníctva školstva v Bratislave. Popri zamestnaní učiteľa a neskôr úradníka sa venoval kompozícii a úprave ľudových piesní z vlastnej zberateľskej činnosti. Písal skladby širokého žánrového rozpätia od tvorby pre spevácke zbory, cez komorné a symfonické diela až po žánre cirkevnej hudby. Bol aktívny aj v hudobnej publicistike a prispieval do viacerých hudobno-pedagogických a kultúrno-spoločenských časopisov a zborníkov. Medzi nimi Hudebný život, Hudba a škola, Slovenské pohľady, Slovenská politika, Cyril, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Prúdy... Napísal aj monografické dielo Slovenská ľudová pieseň, ktoré však zostalo v rukopise. V medzivojnovom období dostal za túto prácu Cenu Matice slovenskej. Hana Urbancová píše, že s aktuálnymi odkazmi na niektoré jeho práce sa možno stretnúť v slovenskej etnomuzikologickej literatúre aj v súčasnosti. A to dokonca aj v takej významnej edícii širokého medzinárodného dosahu, akou je slovník slovenských ľudových hudobných nástrojov, publikovaný v nemeckom jazyku v rámci viacdielneho projektu encyklopédií európskeho ľudového inštrumentára pod editorským dohľadom Ernsta Emheimera a Ericha Stockmana. Tá istá autorka pripomína, že popri ďalších aktivitách Kraska, tvorí jeho hudobná folkloristika najvýznamnejšiu zložku. K ľudovej piesni pristupoval ako hudobnoteoreticky dobre pripravený folklorista disponujúci vzdelaním a rozhľadom. Ján Krasko sa podľa nej v rámci silnej tradícii domácej hudobnej folkloristiky javí nepochybne ako jedna z podnetných a originálnych osobností, ktoré pripravovali na Slovensku cestu k vzniku etnomuzikológie ako samostatnej vedeckej disciplíny. Ako zberateľ a dokumentarista spolupracoval so Štátnym ústavom pre ľudovú pieseň. Keďže bol učiteľom na viacerých školách, aktívne sa zaujímal aj o detský hudobný folklór – piesne, riekanky, hry a hudobné nástroje. Zvlášť opísal hudobný nástroj pochádzajúci z jeho rodiska Békešskej Čaby – detskú citaru.

Výsledky Kraskovej zberateľskej práce ešte nie sú celkom zhodnotené. V Rukopisnom archíve ľudových piesní Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied sa nachádza odpis jeho rukopisnej zbierky, ktorý obsahuje 283 piesňových jednotiek. Zápisy pochádzajú z rokov 1915-1943 a obsahujú piesne z dvoch hlavných územných oblastí: západného Slovenska (Myjavská oblasť) a stredného a severného Slovenska (Liptov, Podpoľanie, Pohronie) a menovite z 12 lokalít. Etnomuzikológ Krasko zapisoval piesne priamo v teréne a na základe bezprostrednej interpretácie (H. Urbancová). Hudobný skladateľ, pedagóg a osvetový pracovník Ján Krasko ako zberateľ ľudových piesní upravoval ich pre klavír a zbor, niektoré vyšli v zborníku Miloša Ruppeldta Zbierka slovenských mužských zborov 1–5, Zbierka slovenských miešaných a ženských zborov 1–3. Ďalšie i samostatne. Je autorom skladieb pre detské zbory, zborníkov pre potreby stredoškolských zborov a učebnice spevu. Neskôr vytvoril symfonické diela, ktoré vysielal i rozhlas, ďalej kantáty, komorné a cirkevné skladby. Bol aj publicisticky činný, články o hudbe uverejňoval v časopisoch: Hudba a škola, Hudobná výchova, Hudobná revue, Slovenské pohľady, Prúdy... V rukopise ostala jeho štúdia o slovenských ľudových piesňach a životopisy niektorých slovenských skladateľov. Jeho knižné diela: Hoj zem drahá, Trnava 1920; Zvuky oslobodenia, Praha 1920; Szlovák nyelvkönyv, Bratislava 1921; Trojhlasné slovenské ľudové piesne, Bratislava 1938; Za tú našu slovenčinu, Bratislava 1939; Učebnice spevu pre 1. triedu meštianskych škôl, Liptovský Mikuláš 1943; Piesne, pohovorky a hry maličkých, Bratislava 1949; Divertimento, Bratislava 1960; Romanca pre violončelo a klavír, Opus 88 č.1. Bratislava 1960; Slovenské tance pre sláčikový kvartet, Bratislava 1960; Suita pre klavír a husle, Bratislava 1960. Orchestrálne suity a symfonické básne: Slovensko; Jánošík; Turčín Poničan; Marína; Detvan; Slovenské povstanie; Duma bratislavská; Suita in modeo clasico (1957). Kantáty: Slovenská pieseň, Žatevná kantáta. Hudobné materiály Jána Kraska – Zápotockého, ktoré sa nachádzajú aj v Oddelení hudobných rukopisov ALU SNK, sú z Archívu Ústredia speváckych ochotníckych súborov (A XI), z fondu Juraja Potúčka (A XXIII) a Typografie (A XLVIII). Časť piesňovej zbierky z jeho pozostalosti sa nachádza v Hudobnom múzeu SNM v Bratislave. Hudobný skladateľ Ján Krasko umrel 28. 7. 1967 v Bratislave a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Trnave (spoločná hrobka rodiny Bednárovcov 3/154).

Ján Jančovic

Foto: autor

Literatúra

THURZO, I.: Medzi vrchmi a na rovine. Tatran, Bratislava 1987.

URBANCOVÁ, H.: Ján Krasko – neznáma postava z dejín slovenskej etnomuzikológie, Slovenská hudba 3-4/ 2006 s. 346-363.

SLOVENSKÝ BIOGRAFICKÝ SLOVNÍK, III. zväzok K-L, 1989; Matica Slovenská, Martin.