Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 50 rokmi

Národnostní pracujúci a ich umelecké súbory na ostrove Peklo

Okresné výbory strany, rady a ľudového frontu v Senondreji za pomoci národnostných zväzov už po štvrtýkrát usporiadali veľkolepú kultúrnu a mierovú manifestáciu národnostných pracujúcich okresu, dejiskom ktorej bolo tentoraz malebné prostredie na dunajskom ostrove Peklo v obci Tahitótfalu. Na celodennom podujatí sa tu stretli maďarskí, slovenskí, juhoslovanskí a nemeckí pracujúci a ich umelecké súbory. Spomedzi účinkujúcich z našich slovenských lokalít najväčším a najpríjemnejším prekvapením boli členovia dychového orchestra zo Santova a ľudoví speváci zo Senváclavu, ktorí pod vedením Pavla Dombaiho štvorhlasne spievali spracované slovenské ľudové piesne. (21/1968)

Pred 45 rokmi

Robotnícko-roľnícke stretnutie v Ďurke s bohatým programom

Do Slovákmi obývanej obce Ďurka v povodí Galgy na tradičné stretnutie robotníkov a roľníkov tohto roku zavítalo 50 pracovníkov priemyselného závodu TRANSVILL v Budapešti. Hostia si najprv v miestnom poľnohospodárskom družstve pozreli vyspelý chov ošípaných a rožného statku, potom šli spolu so svojimi hostiteľmi na výlet. Celodenné stretnutie robotníkov a roľníkov sa skončilo kultúrnym programom, predneseným miestnym družstevným spevokolom. Úspešne vystúpili v programe aj pionieri miestnej základnej školy. (21/1973)

Pred 25 rokmi

Tajomstvo úspechu národnostného zákona sa skrýva v detailoch

Tajomstvo úspechu dlhé roky rodiaceho sa národnostného zákona nespočíva vo veľkých zásadách a deklaráciách, ale v navonok najdrobnejších detailných otázkach. Predstavitelia menšín veria, že politické strany a vládni činitelia budú mať záujem zapojiť do konkretizovania konečného znenia návrhu zákona aj ich expertov. Už aj preto, lebo zo strany národnostných organizácií sa stále vynára celý rad problémov, napríklad naďalej nie je dostatočne riešená otázka finančných garancií, poskytnutia práv miestnym a celoštátnym menšinovým samosprávam, pričom štát by mal garantovať potrebné finančné prostriedky aj na založenie a prevádzkovanie tzv. základných inštitúcií jednotlivých národností. (15/1993)

Pred 20 rokmi

Kolomanovi Patakimu v Dabaši-Šáre nie každý rozumie

O skromnom človeku a jeho mravčej práci v Dabaši-Šáre by sa dalo veľmi veľa napísať. Ide o človeka, ktorému nie každý rozumie. Nie preto, že by dokonale nehovoril po maďarsky, on dokonale hovorí aj po slovensky. Dokonca slovné zvraty v oboch jazykoch používa tak, že by mu to mohol závidieť i nejeden jazykovedec. Reč je o predsedovi Slovenskej národnostnej samosprávy v Dabaši-Šáre Kolomanovi Patakim. O človeku, ktorý sa neúnavne stará o zachovanie slovenskej reči a kultúry vo veľkoobci natoľko, že sa často pre nedostatočný záujem ľudí predsa len unaví. Ani nie tak telesne, ako duševne. Ako predseda pôsobí od založenia menšinovej samosprávy. Za ten čas urobil pre dedinu čo len bolo v jeho silách. (21/1998)