Neďaleko Štúrova, kde sa rieka Ipeľ blíži k Dunaju, leží Salka – najväčšia dedina v okolí.

Keďže v obci žijú dve národnosti, používa sa aj jej maďarský názov – Ipolyszalka a aj preto sa v miestnom pamätnom dome konajú programy v oboch jazykoch. Hostia sa už pri príchode do dvora ocitnú v inom storočí. Izby sú zariadené ako kedysi. Dobový nábytok, staré fotky obyvateľov, kroje, krosná, na ktorých môžete tkať, remeselné výrobky...

Správkyňou domu a organizátorkou podujatí je Zuzana Dikáčová, ktorá je iniciátorkou myšlienky „živého domu“. Deti prichádzajú do minulého storočia sťaby k babičke a učia sa na kurzoch, na letných táborových podujatiach, ale aj na vyučovacích hodinách regionálnej výchovy remeslu a umeniu predkov. Ožívajú tu tradície a zvyky. Návštevníci sa tu môžu aj ubytovať a zažiť deň i noc v ľudovom dome bez moderných technológií, ale s inými vymoženosťami zašlých čias.

Môžete tu vidieť i naučiť sa, ako sa pečie chlieb zo špaldovej múky, ako sa robia bábiky zo šúpolia, ako sa pradie na kolovrátku, ako sa kedysi vyrábalo lepidlo, ako sa konzervuje medvedí cesnak, ako sa varí agátový či bazový sirup, lekvár z bazových plodov, ktorý lieči choroby pľúc. Viete, ako sa spracováva konope či vyrábajú motúzy? Poznáte, prečo sa oblečenie oddávna zdobilo výšivkou a že aj koráliky a perličky majú svoj účel? Môžete skúsiť, ako sa z odpadu, starých nepotrebných šiat potrhaných na prúžky utká koberec alebo taška. Stretnutia v ženskom kruhu učia ženy, čo by mali robiť, aby sa svet stal lepším...

Teta Zuzka - Zuzi néni je organizátorku podujatí pre deti aj pre dospelých. Ipeľské kultúrne a turistické združenie má veľa plánov. Napríklad vybudovať remeselný dvor. Zuzkiným snom je postaviť vo dvore tri pece, ktoré budú stále fungovať a piecť tradičný špaldový chlieb a pečivo pre celé okolie. Keď začínali prvé podujatia, všimla si zaujímavý fenomén. Na jednej z prvých akcií, kde predstavili tradičnú svadbu tohto regiónu, sa stretli obyvatelia zo siedmich dedín. Dve dediny sú v Maďarsku a päť na Slovensku. Pre všetky je typický rovnaký kroj. Na ženskom kroji je zaujímavé, inde nezvyklé riasenie látky na blúzke. Blúzky sa líšia len farbou. V svadobnom sprievode sa svadobníci zo všetkých dedín zdali rovnakí. Keby ste ich osobne nepoznali, nevedeli by ste ich rozlíšiť, kto odkiaľ pochádza.

V slovenskej ľudovej piesni sa spieva: Skade že to dievky boli, čo tak pekne tancovali...? Nie je dôležité, odkiaľ kto pochádza. Či má dievka sedem sukní, alebo je chudobná a má len jednu. Dôležité je to, že ľudia vedia spolu niečo pekné vytvoriť. Že si ľudsky rozumejú a spolupracujú. Stretávajú sa na kultúrnych podujatiach, vedome sa vracajú k tradíciám, zachovávajú dedičstvo predkov. Učia sa a chcú odovzdávať múdrosť a praktickosť rodu. Kedysi nebo toľko zbytočností, toľko odpadu, toľko smogu. Žilo sa jednoduchšie a zdravšie. A nielen v rozprávkach bolo jasné, kto kráča cestou dobra a kto za zlo dostane nedobrú odmenu.

Ak si chcete pripomenúť život u starej mamy na dedine či po prvýkrát prežiť na vlastnej koži atmosféru zašlých dedinských čias, dvere domu v Salke sú otvorené: https://www.facebook.com/tajhaz.ipolyszalka.

Erika Fajnorová

Foto: autorka