Ako učiteľka spevu a hudby som oddávna snívala o tom, že raz navštívim pamätné miesta Josepha Haydna.

Na moju radosť Haydn žil a tvoril na území dnešného Burgenlandu, kde od príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny (od r. 600) do roku 1200 žili západní Slovania. Takže som verila, že nájdem aj stopy Slovanov.

Toto leto som sa konečne vybrala na cestu, ktorá viedla najprv do najzápadnejšieho mesta Maďarska, do Šopronu. Ubytovala som sa v Brennberskej doline. V Detskom a mládežníckom tábore sa mi oživili pionierske zážitky z môjho detstva. Izby s poschodovými posteľami, spoločná kúpeľňa, toalety na konci chodby, jedna zástrčka v každej izbe, žiadny televízor, spievanie okolo vatry, veľká kuchyňa s kuchárkami, ktoré nám varili chutné jedlá. Tunajšie okolie ponúka turistom veľa možností na prechádzky medzi prekrásnymi horami.

Program prvého dňa sa začal prehliadkou jedného z najstarších miest Maďarska – Šopronu. Požiarna veža, Hlavné námestie, Széchenyiho námestie, úzke stredoveké uličky s dlažobnými kameňmi. Po chodníku popri Hradbovom múre sa mi podarilo nájsť prvé stopy našich predkov Slovanov. Od vedúceho prehliadky som sa dozvedela, že Rimania tu vybudovali mesto pod názvom Scarbantia. Obyvatelia mesta v 4. storočí postavili ochrannú stenu proti nájazdom barbarských kmeňov. R. 1092 poddaní šopronského hradu vybudovali na pozostatkoch tohto múru zemou spevnenú drevenú nosnú konštrukciu hradby nového hraničného hradu. Podľa legendy dostalo mesto svoj dnešný názov po svojom prvom županovi, ktorý sa volal Šuprun. Podľa internetu Šuprun je aj dnes bežným priezviskom na Ukrajine a v Rusku nájdeme pod týmto názvom mesto.

Našla som v meste Šopron aj stopy po Josephovi Haydnovi. V historickom centre mesta som na meštianskom dome objavila tabuľku s nápisom: „Haydn ako kapelník Esterházyovcov sa viackrát zdržiaval v tomto dome”. Mimochodom, aj uhorský skladateľ Franz Liszt bol v tomto meste, svedčí o tom jeho busta pred Kultúrnym strediskom pomenovanom podľa neho. Franz Liszt pochádza tiež z tohto územia, narodil sa v dedine Doborján, dnes Raiding v Rakúsku. Názov mestečka je slovanského pôvodu, znamená dobrý kraj. Prvý raz sa spomína v listinách z roku 1425 pod názvom „Dobornya“ (Doborňa). Nemecký názov mesta (Raiding) má tiež slovanský pôvod, pochádza zo slova „rudnik“, ktoré sa viaže na náleziská rudy v okolí. Je to ďalší dôkaz o tom, že na tomto území kedysi žili Slovania.

Na druhý deň som si zašla do Fertődu, kde som navštívila kaštieľ Esterházyovcov. Bola som rozcítená, keď som vstúpila do hudobnej sály budovy, kde Haydn 20 rokov dirigoval svoje skladby. Vyhľadala som i rad bytov čeľadníkov. V jednom takom býval aj skladateľ. Po chodníku kaštieľa som sa stretla s Haydnom, čiže s jeho sochou, ktorá ho zobrazuje ako sa ponáhľa do kaštieľa v ruke s notami, ktoré chce ukázať svojmu mecenášovi.

Málo sa hovorí o tom, že najstarší skladateľ viedenského klasicizmu mal od svojho narodenia kontakt so Slovanmi. Haydn totiž uvidel svetlo sveta a počúval ľudové piesne v národnostnej dedine Rohrau, kde spolu žili Maďari, Rakúšania a Chorváti. Tu počul a zapamätal si chorvátsku pieseň „Oj, Jelena, Jelena”, ktorú neskôr upravil v jednej zo svojich Anglických symfónií. Ľudová pieseň je ešte aj dnes známa v Chorvátsku, a jej zápis sa nachádza v zbierke ľudových piesní. Chorváti v 16. storočí utiekli pred tureckými nájazdmi na územie dnešného Burgenlandu. Okolo 100 000 Chorvátov prišlo do trojuholníka lokalít Viedeň – Prešporok (dnes Bratislava) – Šopron.

Tretí deň som strávila vo Viedni. Prechádzala som sa po známej nákupnej ulici Mariahilfer Strasse, túlala som sa po chodníkoch v prekrásnej barokovej záhrade Schönbrunnského paláca, obdivovala som neogotickú budovu viedenskej radnice, ale najväčší zážitok som mala z Dómu svätého Štefana, kde v rokoch 1739 až 1749 bol Haydn speváčikom. Nádherná budova! Obrovská brána, gotické veže. Čo asi cítil malý Joseph Haydn, keď prvý raz uvidel a prestúpil bránu tejto monumentálnej stavby?

Keď som vyšla z kostola, na druhej strane ulice som uvidela hudobníka, ktorý hral na organistri. Je to dobre známy ľudový nástroj v Maďarsku, ale v stredoveku hrali na ňom v celej Európe. Tento „viedenský igric” hral trojtaktové rakúske melódie. Budem mať čo rozprávať svojim žiakom na hodinách spevu a hudby!

Ildika Očovská

Fotky: autorka, internet