Okolie Budapešti, niekdajšieho hlavného mesta Uhorska, bolo už od začiatku 18. storočia ako veniec osídlené slovenskými osadníkmi, ktorí tam postupne vytvárali životaschopné obce. Medzi ne sa zaraďujú predovšetkým Cinkota, Čemer, Veľká Tarča, Malá Tarča, Išaseg, Maglód, Rákoškerestúr, Kerepeš, Čomád, Domoň, Asód, Menďa, Peterka, Bíň, Piliš, Alberti, Irša. Túto časť slovenského osídlenia historici nazvali Veľkým kerepešským slovenským ostrovom.

U všetkých uvedených obcí historici skúmali a publikovali aj dejiny ich prisťahovania, usádzania a zachovávania slovenskej identity. Takmer od začiatku medzi osadníkmi pôsobili vzdelané osobnosti, najmä učitelia a farári, ktorí boli do druhej tretiny 19. storočia zárukou udržiavania ich slovenského národného povedomia a dlho aj zachovávania kultúrneho dedičstva. Na chvoste uvedených obcí leží obec, ktorú akoby historici zabudli zaradiť do osídlenia Slovákmi. Tou doteraz nepreskúmanou obcou v Peštianskej župe, ktorú som navštívil so sprostredkovateľskou pomocou Albertiršana Ladislava Revuczkeho, je Tapiovský Svätý Martin (Tápiószentmárton). Z historikov zaoberajúcich sa sťahovaním Slovákov v 18. a 19. storočí na Dolnú zem, sa žiadny z nich o tejto obci bližšie nezmieňoval. Terajšia štvortisícová obec leží neďaleko Slovákmi osídlenej Bíne, Piliša a Albertirše. Prvých evanjelických Slovákov sem v rokoch 1760 – 1770 na svoje panstvo priviedli zo severných stolíc Uhorska zemepáni Blaškovic a Kubíni. Na základe toho, že Kubíni mal pôvod v Dolnom Kubíne, domáci historici predpokladajú, že prví prisťahovalci, ktorí prišli na jeho majetky, pochádzali práve z tohto oravského mesta. Ide údajne o priezviská Cervan, Brindza, Balaška a Fleško. Terajší evanjelický farár Csaba Kustra (Kuštra), ktorý mi k štúdiu ochotne poskytol najstaršie cirkevné protokoly, prezradil, že sa o uvedených menách na dolnokubínskom cintoríne bol presvedčiť starosta Tapiovského Svätého Martina. Z preštudovaných najstarších evanjelických protokolov a prvej matriky sa dozvedám, že medzi prvými niekoľkí mohli byť z Dolného Kubína a širšieho regiónu Oravy, ale priezviská v matrike narodených, sobášených a zomrelých z rokov 1783 – 85, ktorú začal viesť prvý farár Ondrej Paraska, ktorý tam prišiel z Malohontu (Ožďany, Vyšná Pokoradz) naznačujú, že osídlenci pochádzali z viacerých slovenských stolíc a neskôr aj zo susedných obcí, v ktorých sa Slováci usadili o niečo skôr. V rokoch 1800 – 1801 tu začal prvé učiteľské pôsobenie slovenský spisovateľ Pavol Michalko. Nahliadnutím do najstaršej matriky najčastejšie sa vyskytujúce priezviská v Tapiovskom Svätom Martine sú Pecník, Kunovský, Uhrinkovič, Kováč, Cerovský, Cerovan, Suchánsky, Bartoš, Krnáč, Koren, Myjavaj a Myjavec, Valko, Slaninka, Pucovský, Kalina, Filip, Šimkovič, Jančovič, Klement, Buľovský, Mravík, Kalmár, Novák, Holečka, Feješ, Hoksa, Benkovič, Králik, Farkaš, Mokrý, Gábor, Varga, Lakatoš, Gábor, Fazekaš, Meleg, Horčan, Kiňo, Sutoris, Krišan (Križan), Zolnaj, Slezák, Mojses (Mojžiš), Vician, Hrčka, Uhrin, Stik.

Z neskoršieho obdobia som v matrike zistil nové priezviská, medzi nimi napríklad roku 1786 Fabian, Maloch, Hrnčár, Lešťár, Badinský, Mrázik, Barco, Bednár, Pleško, Mihók, Buben, Macák, Smrtník, Sokolaj, Mesároš, Petko, Čepeľa, roku 1797 Strieborný, Falťan, Svoboda, Bohunka, Záhorský, Dobrovský, Pálik, Michnaj, Debnár, Abrahám, Botz (Boc), Ševtz (Ševc), Šikula, Kršuth, Kulík, Petrík. Vtedajší farár v matrike narodených detí otca týchto detí uvádza podľa jeho stavu nobilis, domiliciatus, inquilinus, libertinus, migrationis, opilis (pastier)... Roku 1800 sa v matrike možno stretnúť s priezviskami Trnka, Hudec, Slavka, Hronec, Ševčík, Adami, Koška, Kockáš, Maglódy, Revický, Zombory, Kolár, roku 1821 Stehlík, Bobáľ, Plachý, Petrovič, Dinka, Valkár, Sebenský... Medzi slovenskými sú v matrike nemecké a maďarské priezviská zriedkavosťou (iba Medve, Szilasi, Rákóczi, Horváth, Kiss). Z uvedených priezvisk sa dá usúdiť, že osadník Cerovan, Cerovský, Suchánsky, Badínsky pochádza z Hontianskej stolice, Zolnaj zo Zvolenskej stolice, Arvai a Pucovský z Oravskej stolice, Kunovec, Mijavaj, Mijavec z Nitrianskej stolice... Niektoré z týchto priezvisk sa vyskytujú aj v blízkom Piliši, ktorý bol osídlený už roku 1720. Z prvej sobášnej matriky Tapiovského Svätého Martina vyplýva, že v ten istý deň 25. 11. 1783 farár sobášil dvojice Ján Benkovič – Anna Višňajová, Ondrej Žila – Mária Benková, Matej Feješ – Alžbeta Pecníková, Ján Zolnaj – Mária Koreňová. Medzi prvé zápisy v matrike sobášených patrí aj údaj o prvom učiteľovi Pavlovi Jančovicovi, ktorý 3. októbra 1782 prišiel sem z Banskej Štiavnice a pred nástupom prvého riadneho farára bol tam aj levitom. Z ďalšieho matričného zápisu vyplýva, že sa Pavel Jančovic 30. júna 1784 tam oženil a za manželku si zvolil Annu, dcéru Michala Herchla, pochádzajúceho z Banskej Bystrice. Svedkami pri sobáši boli Ján Nagy a Anna Šebeková. Zo zisťovanej matriky v tom istom roku 9. júla mal tu svadbu miestny zemepán Karol Kubinyi de F. Kubiny (Vyšný Kubín) et Berthalanfalva z Pastuchova (Pásztó) a Katarína Andrea Plathy de N. Palugya (Veľká Paludza) et Divok (Diviaky) pranobilis domicella. Je zaujímavé, že ich nesobášil miestny farár Ondrej Paraska, ale František Müller. Prvým zomrelým bol Ján Marík, ktorý skonal 19.11. 1783, ktorého pochovával farár Ondrej Paraska, a podľa matričného zápisu tento farár zomrel veľmi skoro 24.1. 1785 ako 41-ročný.

O tom, že sa tu dlho udržiaval slovenský život, vrátane používania rodného jazyka, dosvedčuje aj menoslov tu slúžiacich farárov a učiteľov. Terajší miestny farár Csaba Kustra (nar. 25.5. 1963 v Gedeľove – Gödöllő) z naštudovaných prameňov zistil, že to bolo do samého konca 19. storočia. O pomaďarčovaní svedčí aj to, že v tom čase si už aj farár Ján Trnka zmenil priezvisko na Terényi. Farármi boli v rokoch 1783 – 1785 Ondrej Paraska, 1785 – 1790 Lukáš Pokorný, 1792 – 1795 Štefan Kološvári, 1795 – 1805 Michal Greguš, 1805 – 1810 Samuel Benko, 1811 – 1820 Dr. Karol Molnár, 1820 – 1823 Štefan Mikolay, 1823 – 1833 Ondrej Polónyi, 1840 – 1844 Andrej Gallé, 1844 – 1855 Michal Elefant (potom po Jánovi Kollárovi slovenský farár v Pešti), 1855 – 1890 Adolf Lang, 1890 – 1893 Edmund Kemény, 1893 – 1896 Alexander Raffay, 1896 – 1926 Ján Trnik (Terényi),1928 – 1959 Vojtech Pál, 1959 – 1961 Michal Pribelsky, 1961 – 1984 Štefan Pethõ, 1984 – 1994 Július Brebovsky, 1995 – doteraz Csaba Kustra. Učiteľmi v rokoch 1782 – 1795 boli Pavel Jančovic, 1795 – 1820 Samuel Brocken, 1800 – 1801 – pomocný učiteľ Pavol Michalko, neskôr farár v Irši, spisovateľ, 1820 – 1822 Ján Bierbrunner, 1822 – 1829 Peter Kebelei, 1830 – 1843 Pavol Takáč, 1843 – 1845 Karol Hečer, 1846 –1848 Ján Albertinyi, 1848 – 1851 Karol Hankuš, 1852 – 1873 Štefan Brocken, 1873 – 1880 Ľudovít Takáč, 1880 – 1900 Július Hankuš, 1900 – 1914 Ján Toldi, 1919 – 1947 Pavol Fecske, 1947 – 1948 Karol Pilz. Počas pôsobenia farára Michala Elefanta najčastejšími priezviskami boli Benkovič, Brindza, Cerovský, Cervan, Dudok, Franček, Klement, Kmeťo, Kokavec, Kollár, Koreň, Lešťan, Maloch, Malvik, Palovec, Pecník, Peťkovský, Stehlík. Aj napriek tomu, že od začiatočného osídlenia niektoré slovenské priezviská sa stratili, a to aj v malej miere ich vynútenou zmenou, doteraz sa tu možno stretnúť s obyvateľom, ktorý má priezvisko Bánik, Boháček, Borček, Brebovský, Brindza, Cervan, Čeh, Dudok, Kmeťo, Kollár, Lisocký, Majzík, Pajolík, Palovec, Peťkovský, Sebenský, Stehlík, Valach...

Viac svetla do príchodu, podmienok a usadenia sa poddaných zo severných stolíc Uhorska sa nachádza v uzavretej osadníckej zmluve so zemepánom, ktorá objasní mená zástupcov Slovákov, ktorí zmluvu podpisovali, v nej sú ich povinnosti, najmä ich platby za užívanie pozemkov, v prvých rokoch oslobodenie od platenia daní a, samozrejme, aj menovité záruky zemepána. V okolí Tapiovského Svätého Martina v menšom počte Slováci bývajú aj v Káve, Tápióbicske, Tápiószele a Farmosi. Vo všetkých na konci uvedených obciach sotva sa niekto nájde, kto by ovládal aspoň hovorovú reč svojich predkov. A to aj napriek tomu, že do blízkosti obcí, ktoré sme spomínali na začiatku, prišli sem Slováci o celé polstoročie neskôr.

Ján Jančovic

Foto: autor