Z návštevy starých cintorínov v Novohradských vrchoch

Náš stály spolupracovník, publicista Ján Jančovic, požiadal pred sviatkom Pamiatky zosnulých autora projektu Prezentácie ľudových náhrobníkov Novohradu v Hornom Tisovníku Jána Aláča, aby ho priamo na cintorínoch sprevádzal a informoval o výsledkoch uvedeného projektu.

Pred poldruha storočím sa začali na evanjelických cintorínoch v dedinách Novohradských vrchov objavovať bohato zdobené, tvarované a kolorované ľudové kamenné náhrobníky, napodobňujúce renesančné a barokové oltáre kostolov. Súbor týchto zachovaných náhrobkov je kamennou databázou znakov a symbolov starého vrchárskeho Novohradu. O polstoročie neskoršie nastal úpadok ľudového kamenárstva a popri náhrobných kameňoch vznikali aj tvarované drevené náhrobky.

V roku 2008 jedna z najvyššie položených vrchárskych obcí Novohradu Horný Tisovník vykročila na cestu ochrany a prezentácie novohradských ľudových pomníkov označujúcich miesta posledného odpočinku evanjelikov. V roku 1880 mal Horný Tisovník 1154 obyvateľov, z toho bolo 925 evanjelikov, v roku 1910 narástol počet obyvateľov na 1464, z toho 1175 evanjelikov. V druhej polovici 20. storočia sa ľudnatosť vrchárskych obcí znižovala a v Hornom Tisovníku v roku 2022 bolo už len 181 evidovaných obyvateľov a niekoľko chalupárov. Napriek tomu sa môže popýšiť najpočetnejším množstvom zachovaných ľudových náhrobníkov oltárneho typu, medzi obcami ležiacimi na severozápade Novohradu. Vďaka starostovi Jánovi Kľukovi a Jánovi Aláčovi sa dočkali záchrany. Horný Tisovník má štyri cintoríny, tri evanjelické a jeden rímskokatolícky. Evanjelické cintoríny sú z rôznych období. Na najstaršom z nich (tzv. cholerovom), ktorý leží na svahu za evanjelickým kostolom, je zachovaný súbor náhrobníkov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 19. storočia. Od osemdesiatych rokov 19. storočia do roku 1920 sa pochovávalo o niekoľko desiatok metrov severnejšie. Na tom cintoríne je dodnes zachovaných 80 kamenných náhrobníkov.

Ako sa spolupráca začala Ján Aláč vysvetľuje: „V roku 2008 pripravilo Gemersko-malohontianske múzeum v Rimavskej Sobote výstavu Ľudové náhrobníky Gemera, Malohontu a Novohradu.”Autormi výstavy boli etnologička múzea Ľudmila Pulišová a Ján Aláč. Jeden kamenný náhrobok si na výstavu zapožičali z Horného Tisovníka. „Práve v tom čase sa zrodila moja dlhoročná spolupráca s obcou Horný Tisovník, starostom obce Jánom Kľukom, ktorý si myšlienku ochrany, prezentácie a propagácie novohradských ľudových evanjelických náhrobkov bez váhania osvojil. Na začiatku obec vyčistila cintoríny od drevín a krovín. Už v roku 2008 sme s Jánom Kľukom plánovali uchopiť starostovský potenciál a využiť prezentačný priestor na zviditeľnenie obce a jej ďalší rozvoj. Obec odvtedy každoročne realizuje väčšie a menšie súbory prác a s nimi súvisiacich aktivít.“ Na projekte pokračovali tak, že priamo v priestore cintorína bola umiestnená hlavná informačná tabuľa, pristúpilo sa k úprave terénu, dvíhaniu zvalených náhrobníkov, ich čisteniu, realizácii ochranných náterov. Vo voľnom priestore cintorína bolo umiestnených 27 replík drevených náhrobníkov z Ábelovej, Madačky, Polichna, Nedelišťa, Suchého Brezova a Veľkého Lomu. Kamenné náhrobky všetkých 80 typov, ktoré vznikali od roku 1880 do dvadsiatych rokov 20. storočia boli vyčistené a opatrené ochranným náterom a na niekoľkých bola obnovená pôvodná farebnosť. Zastavili sme sa pri hrobe prvého evanjelického farára Michala Laciaka, pri ktorom je inštalovaná informačná tabuľa o jeho živote a diele. Obnovou prešiel aj hrob a železná ohrada. Ďalšie dve informačné tabule sú umiestnené v priestore cintorína a jedna v obci. Popisné texty, mapy, fotografie a ďalšie problematiku doplňujúce informácie sú zaznamenané v dvoch knihách uložených do drevených schránok, kde sú chránené pred poveternostnými vplyvmi. Jedna z nich je kniha návštev. „Výsledok snaženia sa prejavil takmer okamžite,“ povedal Ján Aláč. „Na desaťročia neprístupných hroboch sa po vyčistení a sprístupnení priestoru začali objavovať kvety a na jeseň, na Pamiatku zosnulých i horiace sviečky a kahance. Dávno mŕtvi predkovia sa opäť stali objektom spomienok.“ Dôležité je, že ľudia sa prihlásili k svojim predkom a miestu, kde sú pochovaní. K tomu vo veľkej miere pomohla i revitalizácia priestoru prostredníctvom projektu Prezentácie ľudových náhrobníkov Novohradu v Hornom Tisovníku. Akoby aj príroda vrátila život spomienkam. Každoročne na jar je starý cintorín priam posiaty narcismi, ktoré sa pri čistení „oslobodili“. Autor projektu je rád, že obec Horný Tisovník postupne pokračoval v úprave a sprístupnení aj najstaršieho – cholerového cintorína. Po obvode bol vymedzený kamenným múrom. V časti so zachovanými ľudovými náhrobníkmi boli odstránené dreviny a upravené bolo ich okolie. Je tam zachovaný jeden z najmohutnejších kamenných náhrobníkov vyhotovený v roku 1883. Nad úrovňou terénu mal výšku dospelého človeka. „Na svoje objavenie musel počkať do roku 2021,“ podotkol môj sprievodca. V roku 2015 obec Horný Tisovník vydala knihu Jána Aláča venovanú novohradským ľudovým náhrobkom s názvom Tu spočíva kvet, čo zanechal svet. Vďaka ďalšej podpore Programu obnovy dediny boli označené prístupy k jednotlivým pamätihodnostiam obce. V roku 2021 svetlo sveta uzrelo druhé vydanie spomenutej publikácie, rozšírené do rozsiahlej obsahovo a graficky monumentálnej monografie s množstvom historických fotografií a bibliografických poznámok.

Ján Jančovic

Foto: autor