Modrý Kameň leží v doline potokov Krtíšok a Riečka na hranici Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny, v susedstve okresného mesta Veľký Krtíš. Od roku 1913 až do roku 1960 bol Modrý Kameň sídlom okresu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 bol druhým najmenším mestom na Slovensku a aj v súčasnosti má iba 1670 obyvateľov. Mestečko Modrý Kameň s vzácnym pamiatkovým areálom, ktorý po sebe zanechali „Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kmeňa“, zachováva meno dedičných hradných pánov v pamäti generácií už po stáročia.

Hrad Modrý Kameň stojí na brale na úpätí Krupinskej planiny. Je to vzácny pamiatkový areál – zrúcanina horného hradu stavebne spojená s kaštieľom v priľahlom predhradí na skalnatom výbežku. Rovnomenné mestečko pod ním obklopujú gaštanové háje, roztrúsené po okolitých vŕškoch, ktoré tu podľa legendy vysadili Turci. Zmienka o vzniku hradu z roku 1285 uvádza staviteľa hradu – Petra Forróa, priameho predka rodu Balašovcov, jedného zo synov komesa Mika, zvolenského župana. V období prestavby hradu Balašovci patrili medzi najvýznamnejšie a najbohatšie rody Uhorska a zastávali významné politické posty udeľované panovníkmi. Po bitke pri Moháči v roku 1526 bola strategická poloha hradu Modrý Kameň príčinou vzrastajúceho významu pri obrane banských miest pred postupom tureckých vojsk. Turci sa viackrát pokúsili hrad dobyť, podarilo sa im to 20. júla 1575. 15. decembra 1593 pred ústupom hrad vyhodili do vzduchu. Po opravách a prestavbách v nasledujúcich desaťročiach vypukol v roku 1712 požiar a hrad sa stal neobývateľný. Pavol II. Balaša postavil v roku 1730 na čiastočne zachovanej časti pôvodného dolného gotického hradu renesančno-barokový kaštieľ a horný hrad upravil na barokovú záhradu. Historická záhrada s neopakovateľným zážitkom vyhliadky južnoslovenskej kotliny a blízkych hraničných rovín Maďarska je dodnes súčasťou historického Novohradu. Balašovci odchádzali z dejiska histórie postupne a to stratou majetku, či vymretím rodových vetiev po meči. Modrý Kameň je jedným z mála hradov Balašovcov na Slovensku, ktorý sa zachoval až do súčasnosti v takej podobe, akú mu dali generácie rodu, žijúce tu od začiatku 18. storočia. Kaštieľ sa v 19. storočí stal majetkom grófa Forgáča, neskôr Károlyovcov. Posledná majiteľka Gabriela Almássyová ho v roku 1923 predala československému štátu.

Po niekoľkých desaťročiach chátrania a nevhodného využitia sa v roku 1992 stal sídlom múzea, ktoré je od roku 2002 súčasťou Slovenského národného múzea. Mojim aktuálnym záujmom bolo navštíviť na hrade Modrý Kameň SNM – Múzeum bábkových kultúr a hračiek. V múzeu ma prijala osoba najpovolanejšia, riaditeľka Helena Ferencová, ktorá ma oboznámila s poslaním, náplňou a záchranou tejto kultúrnej pamiatky a inštitúcie. Na otázku: Aká je hlavná náplň a využitie historického objektu? mi odpovedala: „Od roku 1994 sa vo svojej zbierkotvornej činnosti špecializuje na artefakty bábkarských kultúr a hračky. Zbierky múzea obsahujú takmer 18 000 predmetov, ktoré sa členia na divadelné bábky, scénografiu, literatúru a tlačoviny bábkového divadla, hračky a dokumentáciu ich výroby na Slovensku a v Československu, archeologické nálezy z výskumov hradu a regiónu, a artefakty z histórie a etnografie regionálnej proveniencie.“ A čo všetko z činnosti múzea môže vidieť a zažiť návštevník pri prehliadke expozícií? „Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Sú tu tri stále expozície. Expozícia Balašovcov na hrade Modrý Kameň je len stručným extraktom histórie rodu a najvýznamnejších osobností priamo spojených s hradom. Výstava divadelných bábok poskytuje návštevníkom obraz o histórii, vývoji a súčasnosti tohto umeleckého odboru. Tradičné kočovné bábkarstvo je prezentované marionetami významných bábkarských slovenských rodín. Súčasťou zbierky je aj originálna mobilná kočovná scéna s maringotkou. Zbierka hračiek je jednou z dvoch nosných stálych expozícií Múzea bábkarských kultúr a hračiek. Reprezentuje detskú hračku od prelomu 19. a 20. storočia, a v 20. storočí na území Slovenska a v blízkom stredoeurópskom regióne,“ povedala Helena Ferencová. Treba dodať, že všetky zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže.

Ján Jančovic

Foto: autor