Kým hlavné mesto bývalej Česko-Slovenskej republiky, od roku 1993, už iba Českej republiky – Praha, známa prívlastkom stovežatá, má dnes jeden milión štyristo tisíc obyvateľov, jej slovenská menovkyňa Praha s jednou vežou, teraz už iba so 74 obyvateľmi (2024), patrí medzi najmenšie v Novohrade.

Starostom obce je Erik Marčok. Pôvod názvu Praha môže súvisieť s vypaľovaním krovín na pasienky, čím vznikali tzv. „pražoviská“. Podľa iných legiend stoja za jeho vznikom husiti v súvislosti s Bitkou pri Lučenci.

Slovenská Praha, medzi niektorými staršími obyvateľmi Novohradu ešte aj teraz známa pod názvom Prága, sa v rokoch 1913 – 1917 nazývala Gácsprága. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1451, kedy patrila Haličskému hradnému panstvu. Obec Praha leží na juhu stredného Slovenska vo východnej časti Krupinskej planiny, vzdialená od okresného mesta Lučenec 15 km. Stredu tejto vrchárskej obce, kde stojí dnes 61 rodinných domov, dominujú evanjelický kostol, budova Obecného úradu s kultúrnym domom a hospodárske budovy. Dá sa povedať, že pokiaľ za ostatných dvesto rokov sa počet domov tejto dediny takmer nezmenil, počet obyvateľov klesol až o 80 %. Napríklad v roku 1828 žilo v 58 domoch až 481 obyvateľov, všetko evanjelikov. Zaoberali sa zväčša málo výnosným poľnohospodárstvom, najmä chovom dobytka. Už iba štvrtina pôvodných obyvateľov má priezviská Dubalaj, Ház, Karman, Matúš a Šofár.

V čase tereziánskej urbárskej regulácie v r. 1770 – 1771 žilo v obci 22 poddaných, jedna rodina želiara a tri rodiny bezdomových želiarov zemepána Jána Forgáča. Okrem už uvedených priezvisk urbárske povinnosti si na panskom plnili poddaní s priezviskami Šuľan, Kajaba, Filip, Beňo, Palov, Borka, Nekvasa, Ďurica, Kováč, Kutej, Sluka. Podľa schváleného a po slovensky spísaného urbára z roku 1771, poddaní obce mali ročnú povinnosť odrobiť pre zemepána 1144 dní s povozom alebo 2342 dní pešo. Ročné dávky odvádzali: v peniazoch 23 florénov, dreva na oheň 22 siah, priadze 132 funtov, masla na topenie 22 holieb, 44 kapúnov, 44 kureniec a 264 vajec.

Občania Prahy sa dodnes chvália tým, že v obci funguje vodovod, ktorý bol vybudovaný už v roku 1929, čo je v podmienkach regiónu veľkou raritou.

Kultúrny dom dokončili roku 1961. V ňom okrem sály pre 250 ľudí a zasadacej miestnosti, našli sídlo kancelárie obecného úradu. V roku 1974 slovenskú Prahu navštívila delegácia z hlavného mesta. V roku 2000 Pražania darovali svojim menovcom hasičské vozidlo LIAZ 101 K-25, ktoré osobne odovzdal „radný“ Rudolf Blažek, a vtedajšiemu starostovi Jánovi Karmanovi starostovské kreslo. V roku 2004 obci daroval starosta Prahy Jozef Nosek nový počítač s tlačiarňou. Dovtedy vzájomné priateľské návštevy boli časté, dokonca viackrát na pozvanie Pražanov navštívili obyvatelia slovenskej Prahy stovežatú matičku, a pozreli si aj predstavenie v Národnom divadle.

Obec má vzácnu pamiatku – evanjelický kostol, čo je jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, s predstavanou vežou z roku 1856. Nad oltárom je obraz Kristus v Getsemanskej záhrade. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Jána Tučeka z roku 1934. Fasády kostola sú členené pilastrami a oknami so segmentovým záklenkom.

Ján Jančovic

Foto: autor