Sudice (Szügy), sa nachádzajú 6 km za Balašskými Ďarmotami, južným smerom na Asód. Szügy z rodiny Hont-Pázmán, bol prvý, ktorý vlastnil pôdu v dedine. Od neho sa odvodzuje aj názov terajšej obce. Podľa záznamu z roku 1620, bola dedina zničená a roku 1664 znovu osídľovaná. Obec je v súčasnosti pekne upravená. Má Dedinské múzeum, ktoré prezentuje hmotnú a duchovnú kultúru miestnych Slovákov.

V kaštieli sa kedysi konali župné zhromaždenia. Napríklad v roku 1771 sa tam konala urbárska regulácia pre novohradské obce, kedy pre každú obec bol určený urbár. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa uvádzajú ešte samostatne ako dve osady Dolné a Horné Sudice. V roku 1715 v nich bývala jedna maďarská a 21 slovenských rodín. Znovu osídľovanie sa začalo v posledných desaťročiach 17. storočia, keď do spustnutých dedín začínalo prichádzať obyvateľstvo zo severnejších stolíc.

Je písomne doložené, že do Sudíc sa vtedy zo severu Novohradu z Dolného Tisovníka prisťahoval Ján Chrasta, zo Suchého Brezova Juraj Lukáč, z Rovnian Martin Matúš. Z Hontu ich prišlo najviac, medzi nimi Tomáš Doman z Devičia, Pavel Drieňovský z Plachtiniec, Urban Dobčech z Príbeliec, Ján Ondrejkov z Plachtiniec, Adam Švec a Ján Lukáč, obaja z Drieňova, Tomáš Kiteš z Dvorníkov, Peter Pálenkáš z Veľkej Čalomiji a Matej Pálenkáš z Dačovho Lomu. Aj zo Sudíc však poddaní utekali. Predstavitelia obce pod prísahou utečencov na výzvu súdu oznámili: 75-ročný Ondrej Babela, 50-ročný Peter Vereský, 47-ročný Peter Molnár, 45-ročný Andrej Gregušov pod prísahou dosvedčili, že z ich osady utiekol Pavol Častviansky a Ján Suchánsky do Kesegu, Michal Príbelský, Ondrej Beňo, Martin Kovačkin, Juraj Litvai do Čemeru a Ondrej Poliak do Dunaeďházu. Po založení Kysáča v Báčke prišli tam zo Sudíc v rokoch 1776 – 1789 rodiny: Šranková, Vozárová, Vargová, Jačianska. V rokoch 1664 – 1709 už mali svojho evanjelického farára v osobe Mateja Šuhajdu. Zachoval sa jeden z kostolných nápisov „Anno domini 1698“, čo dokazuje, že kostol už vtedy stál.

Evanjelickí farári a učitelia

V rokoch 1710 – 1715 bol farárom náboženský spisovateľ, superintendent Jeremiáš Pilárik (*1647 Matejovce), 1715 – 1720 Juraj Licius (Lizy), 1720 Daniel Stránsky (*Žilina), 1720 – 1725 Pavel Jakobei (*Modra), 1725 – 1747 dekan Martin Šinkovic (*Pliešovce), 1747 – 1754 Gabriel Balašovic (* 1711 Senné – 1754 Sudice), autor pedagogického diela Návrh na nápravu škôl dedinských z roku 1749, 1754 – 1762 Juraj Šimkovic, 1762 –1767 náboženský spisovateľ, superintendent Michal Sinovic (*1732, prišiel z Pôtra), 1767 – 1778 Adam Struhár (prišiel z Kokavy), 1778 –1792 Ján Klementis (*Chyžné), odišiel do Malého Kereša, kde r. 1809 zomrel. 1793 – 1800 Ján Biely, 1801– 1820 dekan, konsenior Ondrej Longauer, 1820 – 1827 Samuel Ferenčík, 1827 – 1861 dekan Daniel Dobrík (prišiel z Kremnice), viedol zápas za slovenčinu, 1861 – 1906 Viktor Vladár.

Učitelia

1701 Štefan Šuhajda (syn Mateja), 1711 Ondrej Labát, 1742 Matej Luth, 1749 Krištof Buth, 1750 Zachariáš Geguš, 1768 Ondrej Brocken, 1790 – 1807 Ján Gregori, 1807 – 1827 Juraj Kubáni, 1829 – 1840 Ján Hudáček, 1840 Ján Thébus (Drieňovo), 1867 Jozef Kucelník (Sirák).

Zvon v miestnom kostole (507 kg) je od Jána Thuryho z roku 1881 s nápisom: „Cirkev. Aug. viz. Sudická k Sláve Boží“. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti v Sudiciach z 1506 obyvateľov prihlásilo 63, o desať rokov neskôr 100 Slovákov. V roku 2022 bolo v Sudiciach 1473 obyvateľov, z nich sa prihlásilo 3,4 % za Slováka. Podľa náboženstva tam bolo 38,6 % rímskokatolíkov a 23,3 % evanjelikov.

Ján Jančovic

Foto: autor