Ktoré predmety by ste dnes v škole brali vážnejšie?

September má v sebe zvláštnu atmosféru. Po letných dňoch sa opäť naplnili školské chodby, zazvonili na prvú hodinu, zo skriniek sa vytiahli zošity a učebnice a po uliciach vidno deti s ruksakmi, ktoré sú niekedy väčšie než ony samy. Pre niekoho je začiatok školského roka radostným návratom medzi spolužiakov, pre iného sa začína ďalší rok povinností, písomiek a domácich úloh. A my dospelí si pri pohľade na školákov možno s trochou nostalgie spomenieme na vlastné školské časy.

Vtedy sme často nechápali, načo nám je toľko poučiek, dátumov, vzorcov, gramatických pravidiel a prírodných zákonov. Niektoré predmety sme sa učili preto, lebo nás zaujímali a chceli sme dostať výbornú, a niektoré, aby sme len prešli, a ani vo sne by nám nenapadlo, že o pár desaťročí budeme na ne ešte spomínať. Až život nám neraz ukáže, že vedomosti, ktoré sa nám kedysi zdali zbytočné, môžu byť veľmi užitočné, alebo, že to, čomu sme v škole nevenovali dostatok pozornosti, nám dnes chýba.

September je teda ideálnym obdobím nielen na návrat do školy, ale aj na spomienky. Keby sme mali možnosť znovu si sadnúť do školskej lavice, zrejme by sme sa na vyučovanie pozerali úplne inými očami. Preto sme sa našich čitateľov spýtali: Keby ste sa mohli vrátiť do školských lavíc, ktoré predmety by ste dnes brali vážnejšie a prečo? Ktorej oblasti by ste v škole venovali viac pozornosti? Prečítajte si úprimné spovede.

Zsóka Klimászová, Sződliget/Čuvár:

Myslím si, že v živote každého je veľmi dôležité, kde sa narodil, kde a za akých podmienok bol vychovaný, do akej školy chodil, akí pedagógovia ho učili. Osoba učiteľa je veľmi dôležitá, lebo aj cez neho si môže žiak obľúbiť daný predmet. Ja si napríklad dodnes veľmi jasne pamätám moju učiteľku. Vyrastala som v jednej malej dedine, mali sme úplne iný život, než akí má dnešná mládež. My sme už ako malé deti boli zapojení do prác okolo domácnosti, ale aktívne sme sa museli zúčastniť aj rôznych poľnohospodárskych prác. Aj takto sme sa naučili, čo znamená povinnosť a zodpovednosť. Ja som veľmi rada chodila do školy, veľmi rada som sa učila a veľa som čítala. Mojím snom bolo stať sa učiteľkou, ale tiež som uvažovala o povolaní sprievodkyne v cestovnom ruchu. Na dedine sme nemali umeleckú školu, ja by som sa bola rada venovala napríklad hudbe, alebo výtvarnému umeniu, ako aj cudzím jazykom. Učili sme sa v zlúčených triedach, čo v podstate znamenalo, že počas ôsmich rokov sme si osvojili menej poznatkov, a to aj zo slovenčiny. Pociťovala som to vtedy, keď som sa dostala na strednú školu, vtedy som videla, aké nedostatky mám. Neskôr som však všetko dohonila, síce popri rodine a práci to bolo ťažšie, ale zmaturovala som, absolvovala som vysokú školu a splnil sa mi sen, stala som sa pedagogičkou. Tiež som si spravila jazykovú skúšku zo slovenčiny na vyššom stupni a z angličtiny na základnom stupni. Síce som sa nestala sprievodkyňou v cestovnom ruchu, ale veľmi rada a často cestujem. A venujem sa rôznym odvetviam výtvarného umenia. Ešte aj popri dôchodku chodím na rôzne kurzy, podľa mňa sa učeniu musíme venovať počas celého života. Ale tie základy sa musia získať už na základnej škole. Dnešné deti si ani neuvedomujú, aké dobré podmienky sú im dané, napríklad čo sa týka študovania cudzích jazykov.

Ildika Makaiová, Segedín/Békešská Čaba:

Keby som sa mohla vrátiť do školských lavíc, určite by som sa viac venovala dejepisu. Tento predmet, takisto ako aj zemepis, sme sa na základnej škole aj na gymnáziu učili po slovensky. Keďže sme nemali zo slovenčiny takú slovnú zásobu ako Slováci na Slovensku, nebolo to pre nás jednoduché. Preto som sa vtedy sústredila hlavne na to, aby som sa učivo naučila naspamäť a vedela ho jazykovo správne povedať. Dnes si však uvedomujem, že som sa nie vždy dostala k tomu, aby som pochopila všetky príčiny, súvislosti a širší kontext historických udalostí, hoci sme mali naozaj výborného učiteľa v osobe Michala Lásika. Okrem dejepisu by som sa určite viac venovala aj kresleniu a dejinám umenia. Chcela by som si dôkladnejšie osvojiť rôzne grafické a maliarske techniky. A keby som mala vtedy viac sebavedomia, určite by som si trúfla vyštudovať aj výtvarnú výchovu, ktorá ma vždy veľmi priťahovala. Človek s pribúdajúcim vekom postupne zisťuje, koľko toho ešte nevie a koľko zaujímavých vecí by sa ešte chcel naučiť. A možno si niekedy aj trochu vyčíta, že ako študent nemal vždy dosť dobre zadelený čas a nevyužil tie roky naplno. Časom sa mení aj náš pohľad na učenie. Človek si neskôr oveľa viac uvedomuje, aký vzácny čas a koľko možností mal počas študentských rokov. Dnes by som sa preto na učenie pozerala aj ja trochu inak: nielen ako na povinnosť, ale aj ako na príležitosť objavovať nové veci a lepšie im porozumieť.

Juraj Rágyanszki, Budapešť/Sarvaš

Keby som sa mohol vrátiť do školských lavíc, nemyslím si, že by som nejaký predmet úplne vypustil alebo mu na úkor iných venoval výrazne viac času. Skôr by som vážnejšie bral cudzie jazyky, predovšetkým angličtinu. Počas gymnázia som ju používal, no neskôr som sa profesijne venoval slavistike a slovanským jazykom, a moja angličtina postupne slabla. Dnes považujem jazykové kompetencie za kľúčové a chcel by som si ich obnoviť a udržiavať, nielen formálnym učením, ale aj zábavne, filmami, podcastmi, čítaním a konzumovaním kontentov (obsahu zverejneného na internete) v cudzích jazykoch.

Často sa diskutuje o tom, či máme v školách príliš veľa predmetov a či by sa niektoré obsahy nemali integrovať do iných predmetov, prípadne celé učivo podávať inak. S tým do určitej miery súhlasím. Nemyslím si, že riešením je pridávať ďalšie predmety alebo hodiny. Skôr by som učivo zredukoval na podstatné a viac ho prepájal, napríklad jazyky s dejinami, literatúrou, či mediálnou výchovou. Žiadny predmet nepovažujem za absolútne neužitočný, ale obsah by mal viac zodpovedať potrebám 21. storočia, kritickému mysleniu, komunikácii, práci s informáciami a schopnosti učiť sa.

Dôraz by som kládol na jazyky, vrátane slovenčiny. Tú treba udržiavať aj cez slovenskú kultúru, kvalitné filmy, literatúru a diskusie. Ak by som sa teda mohol vrátiť, nezmenil by som všetko, ale viac by som tlačil na praktické používanie jazykov a na prepájanie predmetov.

Ildika Záluszká, Mlynky/Slovenský Komlóš

V každom prípade by to boli prírodné vedy. Humánne predmety, ako literatúra, alebo dejepis ma vždy zaujímali viac. Ale napríklad na gymnáziu sme mali veľmi dobrú profesorku matematiky a vtedy som z nej mala dobré známky napriek tomu, že som si vždy myslela, že nie je mojou silnou stránkou. Pritom je zaujímavé, že ako maličká som roky chcela byť predavačkou, často som sa hrávala na nákupy sama alebo so sestrou. Tento môj sen sa nakoniec v mojej dospelosti naplnil, občas som predávala v obchode jednej mojej kamarátky a veľmi sa mi to páčilo. Pravdepodobne by som viac pochopila matematiku, keby som sa bola viac učila. Teraz ako pedagogičke by sa mi to určite zišlo, aj žiakom by som dokázala viac pomáhať pri riešení domácich úloh. V každom prípade by som sa venovala viac biológii a možno aj chémii, a to preto, aby som lepšie spoznala, ako funguje ľudský organizmus. Aj signály môjho tela by som vedela tým pádom lepšie dekódovať. Myslím si, že k otázke zdravia treba pristupovať holisticky, teda treba skúmať celkovo aj fyzickú, aj duševnú stránku človeka, táto téma ma veľmi zaujíma. Nazdávam sa, že takéto súvislosti napríklad z oblasti stravovania, by sa mali objaviť už aj v učebniciach, samozrejme primerane k veku žiakov. Škoda, že tak ako za môjho detstva, ani v súčasnosti sa nepripisuje taká dôležitosť umeleckým predmetom, ako ostatným. Mala som možnosť vyskúšať si terapiu umením a som presvedčená, že v záujme mentálneho zdravia sa takto dajú dosiahnuť pozoruhodné výsledky nielen u dospelých, ale aj v prípade detí. Ja by som sa tiež venovala viac napríklad spevu, alebo kresleniu. Možno to má niečo spoločné aj s mojím znamením, Ryby majú sklon k umeniu. Ako žiačku základnej školy ma učiteľka Erna Laukovávolala do pionierskeho orchestra, ale neodvážila som sa, myslím si, že v tejto oblasti som nemala dostatok sebadôvery. Teraz by som už prikývla. Čo sa týka výtvarného umenia, resp. umeleckých remesiel, k tomu som si začala vytvárať užší vzťah na vysokej škole, najprv som sa naučila tkať, ale teraz sa už v rámci rôznych remeselníckych dielní pre deti venujem aj iným oblastiam, napríklad hrnčiarstvu a rôznym technikám spracovania prírodných materiálov. Napriek tomu, že na jednej strane moja sebaistota nebola silná, už v materskej škole som zbožňovala javisko. Neskôr na základnej škole som veľmi rada tancovala v školskom súbore. V našej triede sme často nacvičovali rôzne divadelné scénky, ktoré som rada režírovala. Javisko, ako členke Slovenského divadla Vertigo, je mi dodnes blízke.

(ik, im, -la)

Foto: archív, -la, respondenti