Medzinárodná konferencia v Nadlaku

Tohto roku už po desiaty raz udelili v Nadlaku cenu niekdajšieho významného slovenského dejateľa v Rumunsku, zakladateľa a dlhoročného predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondreja Štefanka. Cena sa každoročne udeľuje dvom osobnostiam slovenského zahraničného sveta, prípadne občanom SR, ktorí svojou činnosťou výrazne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry vo svete.

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR), ktoré od roku 2009 organizujú v Nadlaku medzinárodnú konferenciu motivovanú podnetnými témami o národnom, kultúrno-duchovnom, vzdelanostnom a spoločenskom pohybe Slovákov v priestore slovenskej Dolnej zeme a presadzovaní slovenskosti aj v kontexte celosvetového života „zahraničných Slovákov“. V dňoch 15.-17. marca 2018 sa na pôde DZSČR uskutočnila už po desiaty raz, pričom počas jej úvodného večera pripravili jubilejné slávnostné odovzdanie Ceny Ondreja Štefanka. Tento rok ju za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete získala hlavná vedecká spolupracovníčka, bývalá riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková z Maďarska a za organizátorskú činnosť ju dostala Vieroslava Timárová z Rumunska.

Odovzdávanie cien predchádzalo otvoreniu konferencie s názvom Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov. Na konferencii v Nadlaku sa aj tohto roku zúčastnili početní odborníci a vedeckí pracovníci zo Slovenska a slovenského zahraničného sveta.

Potom nasledovali príhovory hostí. Na podujatí sa zúčastnil aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý vo svojom príhovore pozdravil účastníkov konferencie a zablahoprial aj novým držiteľkám ocenenia odzrkadľujúceho významný tvorivý podiel osobností Dolnej zeme na šírení slovenskosti v prostredí našich národnostných menšín na poli kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu. Prihovorila sa aj predsedníčka NRSNM v Srbsku Anna Tomanová Makanová, ktorá Cenu Ondreja Štefanka získala v minulom roku za organizátorskú činnosť.

V mene Matice slovenskej v Srbsku príhovor prečítal jej predseda Ján Brtka. Zdôraznil, že si čoskoro pripomenieme 130. výročie narodenia evanjelického kňaza Samuela Štarkeho, ktorý bol aj biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a jedným zo zakladateľov Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci.

Konferencia Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov pomáha pri vytváraní komplexného obrazu vplyvu cirkvi na život a národnostné povedomie slovenských komunít na Dolnej zemi. Skúmanie života Slovákov na Dolnej zemi z tohto aspektu sa uskutočňuje a zároveň aj prezentuje prostredníctvom poznatkov aktuálneho interdisciplinárneho bádania s dôrazom na historické, religiózne, teologické, antropologické, etnologické, kulturologické, jazykovedné, slavistické, filozoficko-axiologické a umenovedné disciplíny. Do pracovnej časti konferencie referáty prihlásili okrem iných Michal Babiak, Katarína Melegová Melichová, Branislav Kulík, Milina Sklabinská, Vladimír Valentík, Michal Harpáň, Samuel Koruniak, Jarmila Hodoličová, Samuel Jovankovič a ďalší.

Prezentované práce na konferencii organizátori plánujú vydať v zborníku.

Katarína Pucovská, Ludo Pomichal – etre

Foto: DZSČR

https://www.facebook.com/udscr.nadlac/media_set?set=a.1072818179524740.1073741953.100003897041616&type=3

https://www.facebook.com/udscr.nadlac/media_set?set=a.1073397526133472.1073741954.100003897041616&type=3

https://www.facebook.com/udscr.nadlac/media_set?set=a.1073832276089997.1073741956.100003897041616&type=3

Alžbeta Uhrinová-Hornoková

Alžbetu Uhrinovú-Hornokovú právom môžeme považovať za jednu z čelných predstaviteľov vedeckého výskumu a vzdelávania Slovákov v Maďarsku v posledných dekádach. Narodila sa v roku 1954 v Békešskej Čabe. Po absolvovaní čabianskeho slovenského gymnázia pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyštudovala slovenský a maďarský jazyk. Dizertáciu na tému Používanie materinského jazyka v kruhu békeščabianskej slovenskej inteligencie obhájila v roku 2001. Z profesionálneho hľadiska je pôsobenie laureátky veľmi rôznorodé, no vždy späté so slovenčinou. Po ukončení štúdia pôsobila ako stredoškolská pedagogička na čabianskom slovenskom gymnáziu a základnej škole. Neskôr ho 5 rokov viedla z pozície riaditeľky. Následne pracovala na Strednej technickej škole Gábora Keménya. Od roku 1995 pôsobila na Vysokej škole v Békešskej Čabe, kde získala titul docentky aj mimoriadnej profesorky. Externe prednášala aj na Pedagogickej vysokej škole Gyulu Juhásza. V rokoch 2000 – 2002 bola vedúcou katedry pre menšiny. V roku 2002 sa stala riaditeľkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, v ktorom nadviazala na svoju predchodkyňu a Ústav bol naďalej medzinárodne akceptovanou vedeckou inštitúciou. Od roku 2010 je hlavnou vedeckou pracovníčkou VÚSM. Dlhodobo sa venuje sociolingvistickým analýzam používania materinského jazyka medzi Slovákmi v Maďarsku a interdisciplinárnym analýzam slovenského národnostného školstva, menšinových inštitúcií či vedeckej, publikačnej a vydavateľskej činnosti Slovákov v Maďarsku.

Alžbeta Uhrinová-Hornoková sa venovala aj mnohým aktivitám v prospech slovenskej menšiny v Maďarsku. Bola predsedníčkou Školského výboru pri Celoštátnej slovenskej samospráve, členkou Celoštátneho menšinového výboru pri Ministerstve školstva Maďarskej republiky, členkou predsedníctva a valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, členkou Slovenskej samosprávy mesta Békešská Čaba, členkou Spoločnosti aplikovanej jazykovedy v Maďarsku.

Aktuálne je členkou Čabianskej organizácie Slovákov, predsedníctva Spolku ochranárov mesta Békešská Čaba aj Spoločnosti slovenských jazykovedcov pri Slovenskej akadémii vied.

Z uvedeného je zrejmé, že Cena Ondreja Štefanka by mohla byť Alžbete Uhrinovej-Hornokovej udelená aj v kategórii za prínos k rozvoju slovenskej menšinovej kultúry. Predstavme si však laureátku ako autorku. V predchádzajúcich rokoch boli ocenení literáti, ktorí sa venovali najmä básnickej tvorbe či beletrii. V prípade dnešnej ocenenej ide o trochu iný záber. Alžbeta Uhrinová-Hornoková je autorkou prevažne vedeckej literatúry. Samostatne alebo v spoluautorstve pripravila 6 monografických diel, v ktorých sa venovala napr. slovenskému písomníctvu v Maďarsku, čabianskym priezviskám, slovenskej jazykovej situácii v Maďarsku, používaniu materinského jazyka v kruhu slovenskej inteligencie v Békešskej Čabe, príprave slovenských národnostných učiteľov či poslancov slovenských národnostných samospráv v Maďarsku v reflexii sociolingvistického výskumu. Okrem knižných publikácií je autorkou viac ako 150 štúdií a vedeckých príspevkov uverejnených v relevantných periodikách, zostavovateľkou mnohých konferenčných a výskumných zborníkov. Aktuálne je členkou redakčných rád vedecko-odborných a popularizačných časopisov Dolnozemský Slovák a Kontexty kultúry a turizmu, ktorý vychádza na UKF v Nitre.

Ako riaditeľka a hlavná vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa podieľala na organizácii národopisných, neskôr interdisciplinárnych výskumných táborov v mnohých slovenských prostrediach Maďarska, a pripravila s kolegami niekoľko medzinárodných vedeckých konferencií. Pod jej edičným vedením následne vzniklo viacero cenných nielen materiálových zborníkov, ktoré dokumentujú doposiaľ komplexne nezachytené javy tradičného aj súčasného spôsobu života, historiografickú problematiku, jazykovedné aspekty a mnohé iné svetlé miesta na pomyselnej mape slovenskej kultúry v Maďarsku. Spomenúť by sme mali napríklad dnes už kultové konferenčné zborníky Slovenčina v menšinovom prostredí I. a II., novší Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí, zborníky k jubileám Ondreja Krupu a Anny Divičanovej či nenahraditeľné zborníky z výskumov v Senváclave alebo v Šáre.

Dielo Alžbety Uhrinovej-Hornokovej obsahuje aj metodické publikácie určené učiteľom slovenského jazyka v Maďarsku či pamätnice Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Laureátka publikovala okrem Maďarska a Slovenska aj v Rumunsku, Srbsku, Slovinsku, Poľsku a na Ukrajine. Najčastejšie píše v slovenskom a maďarskom jazyku, no jej diela vyšli aj v nemčine, angličtine a rumunčine.

Mnohí poznajú Alžbetu Uhrinovú-Hornokovú ako osobnosť s prirodzenou bázňou, ľudským prístupom, vždy a všade prítomnou ochotou, obetavosťou a milým slovom. Ak by taká nebola, nedosiahla by toľko mimoriadnych výsledkov. Často aj na úkor času venovaného rodine, priateľom a osobným záujmom. Za to jej patrí naša úcta a veľký obdiv.

Vážená pani docentka, milá Betka,

dovoľ, aby som Ti v mene svojom aj v mene zriaďovateľov Ceny Ondreja Štefanka úprimne zablahoželal a poprial Ti ešte veľa zdravia a síl v bitke nielen o čabianskych Slovákov. Lebo zdá sa, že taký je tvoj údel. Všetci Ti želáme, aby si stále nachádzala motiváciu k novým výskumným témam a aby Tvoje pero nevyschlo. Odovzdávaj aj naďalej bohaté skúsenosti mladším kolegom, aby vedecká literatúra Slovákov v Maďarsku mala zodpovedne pripravených pokračovateľov. Ešte raz blahoželáme!

Boris Michalík

Vieroslava Timárová

Životná púť Vieroslavy Timárovej začala 16. januára 1958 v Nadlaku. Narodila sa do rodiny uvedomelej učiteľky, ktorá jej už od útleho veku vštepovala do srdca lásku k materčine, k slovenskosti, k národným hodnotám a k učiteľskému povolaniu. Aj vďaka tomu sa jej osobnostné črty od malička formovali na solídnej slovenskej báze. Úspešne absolvovala strednú školu na slovenskej sekcii nadlackého lýcea a láska k učiteľskému povolaniu zvíťazila aj pri výbere budúcej profesie. Naša ocenená sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Fakulte cudzích jazykov a literatúr Univerzity v Bukurešti, kde úspešne absolvovala štúdium slovenského jazyka a literatúry a ruského jazyka.

Na svoje prvé učiteľské pôsobisko nastúpila a prvýkrát nazrela do dychtivých detských očí ako kvalifikovaná pedagogička v roku 1984, keď začala pracovať na Základnej osemročnej škole vo Veľkom Peregu, v župe Arad, kde vyučovala ruský jazyk. Keďže v tejto multietnickej a multikonfesionálnej obci žijú aj Slováci a Česi, už ako mladá absolventka vysokej školy vytvorila na tamojšej škole skupiny vyučovania slovenského materinského jazyka na škole s vyučovacím jazykom rumunským, ktoré po celé obdobie pôsobenia na tejto škole aj viedla.

Jej organizátorské a vodcovské vlohy sa prejavili už vtedy, lebo od roku 1988 sa stala riaditeľkou veľkopereckej školy, riaditeľkou prísnou, ale v tom istom čase aj láskavou, empatickou a chápavou a tu pôsobila do roku 1995.

Naša laureátka je učiteľka a nič nie je vznešenejšie ako toto povolanie, ktoré umožňuje modelovať nevinné, čisté a úprimné dušičky detí a vychovávať z nich plnohodnotných ľudí, ale osud jej vyhradil inú cestu. V roku 1995 jej kroky smerovali na Ministerstvo školstva Rumunska, kde dodnes pôsobí ako odborná inšpektorka na Sekcii národnostného školstva. V súčasnosti koordinuje vzdelávanie štyroch menšín: Slovákov, Čechov, Srbov a Bulharov.

Až tu sa naplno prejavili jej organizátorské a manažérske schopnosti, ktoré využila najmä v prospech slovenského školstva v Rumunsku. Vždy sa snažila, aby naše slovenské školy boli konkurencieschopné a minimálne sa vyrovnali väčšinovým školám, alebo radšej boli o čosi kvalitnejšie. Jej prácu a iniciatívnosť veľmi pozitívne hodnotia aj kolegovia z ministerstva a preto v období 1996-2008 bola členkou Komisie pre školstvo a mládež v Rade národnostných menšín pri vláde Rumunska, ktorej predsedníčkou sa stala v roku 1998.

Hoci pracuje ďaleko od svojho rodiska, aktívne sa zapája do aktivít Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, kde pôsobila ako predsedníčka a členka Komisie pre školstvo a mládež a členka koordinačného výboru.

V roku 1996, po založení slovenskej strednej školy v Bodonoši iniciovala organizovanie celoštátneho kola Súťaže zo slovenského jazyka a literatúry pre stredoškolákov. Odvtedy až doteraz je hnacou silou, organizátorkou, výkonnou predsedníčkou komisie celoštátneho kola tejto súťaže, ktorá je veľmi obľúbená medzi stredoškolákmi a výrazne prispieva k zachovaniu národnej identity našich mladých.

Aby podporila záujem žiakov o túto súťaž, naša ocenená navrhla Úradu pre interetnické vzťahy pri vláde Rumunska zorganizovať a financovať zájazdy do cudziny pre výhercov celoštátnych kôl súťaží z materinských jazykov. Návrh sa ujal a vďaka jej iniciatíve desiatky či stovky žiakov, príslušníkov národnostných menšín, sa mali možnosť zúčastniť zaujímavých zájazdov a navštíviť rôzne krajiny sveta.

Ďalšia súťaž s medzinárodnou účasťou, ktorá vznikla z jej iniciatívy je Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií, ktorej sa zúčastňujú stredoškoláci z Maďarska, zo Srbska a Rumunska. Hoci má odlišnú koncepciu voči pôvodnej a postupne sa prispôsobovala možnostiam a potrebám našich žiakov, v súčasnosti máme za sebou 13 ročníkov a je jedným z najzaujímavejších a najočakávanejších spoločných dolnozemských projektov pre deti a mládež.

Keďže rumunské školstvo prechádza zložitou reformou, v rámci ktorej sa často menia učebné osnovy a učebnice, laureátka vytrvalo viac ako dve desaťročia formovala a koordinovala tímy odborníkov, ktoré vypracúvali učebné osnovy, písali a prekladali učebnice pre školy s vyučovacím jazykom slovenským, českým, srbským a bulharským. Podporovala ich, keď strácali motiváciu, pomáhala, keď nevedeli ako ďalej, posmeľovala, keď si mysleli, že to nezvládnu a keď bolo potrebné aj sama vyhrnula rukávy a dala sa do písania a prekladania učebníc.

Keďže naše slovenské školy sú roztrúsené v štyroch župách, uvedomila si, že je nevyhnutné, aby sa pedagógovia týchto škôl aspoň občas stretli, poradili, vymenili si skúsenosti a preto oživila Porady učiteľov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré sú organizované v spolupráci s Ministerstvom školstva Rumunska a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý je aj hlavným zriaďovateľom a financuje toto dôležité podujatie pre našu slovenskú komunitu.

Nedostatok učiteľov na slovenských školách v Rumunsku ju viedol k iniciovaniu vysielania a prijímania učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov zo Slovenska. Práve na Timárovej návrh bol zakotvený konkrétny článok vo veci vysielania učiteľov do Medzirezortného bilaterálneho programu spolupráce v oblasti školstva medzi Rumunskom a Slovenskou republikou. Okrem toho organizovala aj vysielanie našich učiteľov zo slovenských škôl na doškoľovacie kurzy na Slovensku, čo pomohlo pri zvyšovaní kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na slovenských školách v Rumunsku.

Keďže nedostatok žiakov je spoločným problémom národnostných škôl, zasadzovala sa aj o zachovanie škôl s malým počtom žiakov, o vybavenie všetkých škôl náležitými učebnicami a učebnými pomôckami.

V období 1995-2008 bola spoluautorkou publikácie Národnostné školstvo v Rumunsku, ktorú ministerstvo národnej výchovy vydávalo každoročne v štyroch jazykových mutáciách.

Vieroslava Timárová je významnou osobnosťou slovenského národnostného školstva v Rumunsku, ktorá sa dlhodobo výrazne zasadzuje o rozvoj, organizovanie a konsolidáciu uceleného systému slovenských národnostných škôl, na tvorbe kurikulárnych dokumentov zo slovenského jazyka a literatúry pre všetky stupne škôl. Zasadzuje sa o zviditeľnenie slovenských dolnozemských komunít v zahraničí aj formou medzinárodných súťaží zo slovenského jazyka a literatúry, respektíve slovenských dolnozemských reálií.

Milá laureátka, na záver by som sa rada v niekoľkých slovách ešte zmienila o Tvojich obdivuhodných ľudských vlastnostiach, akými sú optimizmus, ľudskosť, spravodlivosť, schopnosť a ochota šíriť pohodu. My v Tvojom okolí pociťujeme hlavne Tvoju ochotu pomáhať, Tvoj obdivuhodný elán a chuť do tvorivej práce, bez ohľadu na to, či je pracovný deň, sviatok, ráno alebo večer. Za tento Tvoj prínos, pozitívnu energiu a ochotu, ktorou upevňuješ a zlepšuješ vzťahy v každom kolektíve, kde pracuješ, Ti chcem zo srdca poďakovať.

Dovoľ mi zablahoželať k oceneniu v mene svojom a v mene zriaďovateľa Ceny Ondreja Štefanka za pracovné úsilie a mimoriadne výsledky, ktoré si dosiahla, zaželať Ti veľa zdravia, spokojnosti a vyjadriť presvedčenie, že Tvoja nevysychajúca energia a tvorivé nápady ešte dlhé roky budú obohacovať slovenské národnostné školstvo v Rumunsku, ale aj celú slovenskú komunitu v Rumunsku a na Dolnej zemi.

Laudo Te, Vieroslava Timárová!

Ľudmila Šomráková

Zasadala komisia pre Cenu Pro Cultura Slovaca

Zasadnutie komisie pre Cenu Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov sa konalo 18. marca 2018 v Nadlaku v Rumunsku, v posledný deň konferencie.

Zriaďovateľmi ceny sú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Srbsku, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v Rumunsku. Zasadnutie sa konalo na pôde Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Cena Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) a organizátorom udeľovania ceny je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov na čele s koordinátorkou Annou Chrťanovou-Leskovac, riaditeľkou ÚKVS.

Na adresu ústavu zatiaľ prišlo 12 návrhov. Sedemčlenná porota v zložení: Anna Chrťanová-Leskovac, tajomník Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ladislav Čáni, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková, predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Kraska Ivan Miroslav Ambruš, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik a zo Slovenska prodekan Filozofickej fakulty UCM Ladislav Lenovský sa rozhodla tohto roku udeliť tri ceny za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov a jeden Pamätný list.

Slávnostné udelenie Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov sa uskutoční 20. apríla 2018 v Srbsku.

Aneta Lomenová

Cena Ondreja Štefanka Alžbete Hornokovej Uhrinovej