Posledná júlová nedeľa v Dražovciach na predmestí Nitry tradične patrí sviatku nového chleba – oslave žatvy a novej úrody spojenej s matičnými slávnosťami.

Tohto leta to bola vari najhorúcejšia nedeľa v histórii. A práve v tento deň učinili zadosť pozvaniu do Nitrianskeho kraja speváčky čívskeho pávieho krúžku. Neraz sme už v Ľudových novinách písali o blízkych a priateľských vzťahoch obyvateľov Komárňansko-ostrihomskej župy a Nitrianskeho kraja. Bohatý program podujatia sa začal dopoludnia slávnostnými bohoslužbami v Kostole sv. Františka Xaverského. Potom si účastníci slávností pozreli slávny Dražovský kostolík sv. Michala archanjela z desiateho storočia a dražovský domček. Podujatie vrcholilo krojovaným sprievodom po starej časti obce a bohatým kultúrnym programom, v ktorom vystupovali rôzne súbory. Na čele sprievodu išiel slávnostne vyzdobený traktor, za ním spievajúce žnice a ženci sprevádzaní hlasom heligónky, a svoju cestu ukončili v miestnom kultúrnom dome. Tam miestny Folklórny súbor Tradícia, ďalej Lužiančanka zo susedných Lužianok a Chyzerovčanka zo Zlatých Moraviec – Chyzeroviec predviedli žatevné a dožinkové zvyky v piesňach a tancoch svojich predkov. Folkloristi symbolicky ohlásili koniec žatvy a predsedovi družstva Čakajovce – Dražovce Štefanovi Kurejovi odovzdali žatevný veniec z čerstvých klasov a požiadali ho o odmenu aj s povolením ukončiť žatevné práce zábavou. Tak, ako to bývalo kedysi. Žatevné piesne a vystúpenia zúčastnených kolektívov sa niesli kultúrnym domom, veselilo sa a zapíjalo. Z pliec žencov a žníc sa symbolicky striasol prach z nového obilia. Podľa nitrianskych informačných zdrojov, zlatým klincom programu bolo vystúpenie ženskej speváckej skupiny zo slovenskej obce Čív v Maďarsku.

– Cestu do Dražoviec nám hradila naša župná slovenská samospráva – povedala na našu otázku niekdajšia dlhoročná starostka Čívu, hybná sila slovenského diania v tejto pilíšskej obci, predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Mária Nagyová. – Dlhoročná spolupráca a dobré vzťahy s Nitrianskym krajom sa odrážajú aj na vzájomných návštevách. Oni chodievajú k nám na podujatia, napríklad slovenský advent je typickým časom návštevy hostí z Nitrianskeho kraja, my zase chodievame k nim pri iných príležitostiach. Tak to bolo aj teraz. Napriek tomu, že sme došli skôr, než sme plánovali, Dražovčania už boli pripravení. Pritom panovala nesmierne veľká horúčava. Naznášali nám jedla, pitia od výmyslu sveta. Koláče, u nás im hovoria, že tašky, ešte teplé. Veľmi srdečne a starostlivo sa o nás postarali. Požiadali nás, aby sme im aj v kostole zaspievali dve slovenské náboženské piesne, sú tam katolíci. Je to čisto slovenská dedina, taká malá, má 1800 obyvateľov. Majú tam taký zvyk, že do kostola vezmú chlieb a všeličo, čo sa v obci dopestuje, ovocie, zelenina. My sme tiež doniesli krásne vypečené chleby, aj sme ich mali patrične zabalené. Jeden sme nechali v kostole a druhý sme zobrali na popoludňajšie vystúpenie do kultúrneho domu. Miroslava Zaujcová, ktorá nás mala na starosti, mimochodom bola to veľmi oduševnená osôbka, veľmi hrdá na svoju dedinu, sa pochválila, že v ich obci zbieral ľudové piesne Béla Bartók. Hovorila aj o pamätnej tabuli. My sme jej zase porozprávali, že spievame piesne, ktoré Bartók zozbieral práve v okolí Dražoviec. Máme dokonca celý blok takých pesničiek. Ešte pred vystúpením v kultúrnom dome sme boli na obede v Nitre a potom sme navštívili dražovský pamiatkový dom. Napriek horúčave sme sa pozreli, ako voľakedy mlátili žito. Našťastie, nikomu neprišlo z tej páľavy zle. Len sme sa spotili. V kultúrnom dome bolo chladno, to bolo dobré. Domáci pripravili zábavný program, bolo nám veselo. Na večeru sme ešte dostali – a nielen my – kapustnicu. Bolo veru večer desať, než sme sa dostali domov. Musím však za nás všetkých povedať, že sa nám dostalo takej skutočnej, pravej slovenskej starostlivosti. Cítili sme sa naozaj výborne.

-etr-

Foto: Milan Hlôška