Najväčší festival ľudovoumeleckej tvorby v Maďarsku

V predvečer štátneho sviatku Maďarska, počas štyroch dní od 17. do 20. augusta boli nádvoria Budínskeho hradu i jeho podhradie rušné. Množstvo návštevníkov z domova i zo zahraničia bolo zvedavých na najväčší festival ľudovoumeleckej tvorby v Maďarsku, ktorý sa konal po XXXII. raz.

Sviatok remesiel usporiadal aj tohto roku 33-ročný Zväz ľudovoumeleckých spolkov a združení. Organizátori sa po roky snažia priblížiť atmosféru niekdajších trhov. K tomu hrad i jeho nádvoria poskytujú nádherné kulisy. Návštevníci mohli nielen „okukovať“, ale si aj vyskúšať rôzne staré remeslá. Napríklad na nádvorí – terase Rybárčiaceho chlapca, kde sa usadili členovia Békeščabianskeho župného spolku ľudovoumeleckej činnosti, nazerali do tajov niekdajšieho spracovania ovčej vlny a konope. Práve tak ako kedysi dávno, ovce ostrihali, čím získali nepranú resp. potnú vlnu. Z nej potom vyprali tuk, čistili ju, premývali, česali, mykali, až napokon farbili a k slovu sa dostali aj priadky a tkáči. Totiž pradenie a tkanie napríklad z konopného vlákna boli tie ľudové remeslá, ktoré so svojimi 900-ročnými tradíciami hrali tento rok na Sviatku remesiel hlavnú úlohu. Na utkané textílie sa potom vyšívalo, ba vyšíva aj dodnes, porozprávala mi naša najuznávanejšia výšivkárka Anna Illéšová Botyánszka, keď som sa pristavila. Svoje umenie vystavovali aj rodinné dynastie modrotlačiarov, ba aj výšivkári, čipkárky, pernikári, drevorezbári, tkáči perličkových šperkov, kováči a zvonolejári.

Ani tentoraz nechýbali hostia zo zahraničia, ktorí prišli z Číny, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Mongolska, Tadžikistanu a Uzbekistanu. V podhradí sa nachádzala Ulička maďarských špecialít, s jedlami či potravinami všakovakých chutí, ktoré boli koncertom pre chuťové kanáliky. Tie pre uši a hudobný zážitok sa konali na javiskách na nábrežiach Dunaja každý večer neskoro do noci.

-etre-

Foto: autorka