Pilíšskočabianski Slováci hostili v polovici augusta miestnych a obyvateľov okolitých obcí na tradičnom stretnutí v Parku predkov.

Po minuloročnej vydarenej akcii, keď si pripomenuli nielen 15. výročie založenia Parku predkov, kde môžu spomínať na zašlé časy obyvatelia mnohonárodnostného, dnes už mesta, ale aj 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom spolu s repatriantmi, tento rok v užšom kruhu, ale v dobrej nálade oslavovali.

„Spomíname na predkov, bez ktorých by sme nemohli byť tu. Toto miesto sa zrodilo preto, aby sme nikdy nezabudli, odkiaľ sme prišli, aby sme si vytýčili smer ďalších krokov. Vytvorenie parku inicioval nebohý Július Kučera, dlhoročný predseda miestnej slovenskej samosprávy a motor slovenského diania v pilíšskom meste a v jeho okolí. Po jeho smrti sa čabianski Slováci ťažko zviechali, ale dnes sa nám zdá, že si našli svoj smer,“ povedala moderátorka stretnutia. Svedčí o tom aj môj rozhovor so Štefanom Kochňákom, ktorý už tretí rok skúma stopy po starých Slovákoch s cieľom vydať súborné dielo. Ako sa mi priznal, najťažšie to má s históriou 20. storočia, lebo blízkosť hlavného mesta a silná maďarizácia zasiahla aj túto oblasť. Podelil sa so mnou aj o zaujímavé historky, napríklad o tom, že žiakom miestnej školy nedovolili sa fotografovať v miestnom kroji, iba v maďarskom a tak sa mohlo stať, že zo začiatku 20. storočia nie je zachovaná fotodokumentácia o kroji. Mimochodom, práve to bol problém aj vtedy, keď sa slovenská samospráva, vedená Rozáliou Hamerskou Valovičovou rozhodla podporiť miestny tanečný súbor, aby nacvičili aj slovenské choreografie. Gaštanový kvet je názov formácie mladých tanečníkov, ktorí s radosťou pristúpili k nácviku nových slovenských choreografií a niektorí z nich sú dokonca práve v týchto dňoch na Slovensku, kde rokujú so súborom Trnavčan o možnej spolupráci, keďže predkovia pilíšskočabianskych Slovákov prišli na naše územie práve zo západného Slovenska, z okolia Trnavy. Nuž, v onú sobotu zatancovali moravské a pozdišovské tance – na najväčšie potešenie účastníkov stretnutia.

Mesto, v ktorom dodnes žijú popri Maďaroch Slováci, Nemci a Rómovia, si starostlivo chráni pamiatku predkov. Svedčí o tom aj prejav primátora Andrása Farkasa, ktorý spomínal na príhovor projektanta a realizátora Parku predkov (v strede parku sa nachádza tzv. Studňa minulosti – na štyroch stĺpoch vahadlovej studne sú prezentované štyri národnosti žijúce v meste) Pála Száka Kocsisa, keď povedal, že „pri pohľade do studne sa môžeme zahĺbiť nielen do minulosti, ale vďaka vode aj do budúcnosti. Tak jednotlivci, ako aj komunity si môžu vytýčiť svoje ciele len keď poznajú svoju minulosť a môžu ich dosiahnuť na základe poznatkov a vedomostí svojich predkov. Ozajstná sila spočíva v komunitách. Spomínajme na to, ako znovu založili Pilíšsku Čabu Slováci v 18. storočí a ako vedeli neskôr spolunažívať s Maďarmi, Nemcami a Rómami.“

V kultúrnom programe si prišli na svoje všetky národnosti. V podaní miestneho pávieho krúžku pod vedením Anny Füstiovej zazneli pilíšske slovenské piesne. Rómske tanečníčky Emilia Happy, Katalin a Amanda Kotriczové sa postarali o prezentáciu svojej národnosti a nemeckým piesňam sme sa mohli tešiť vďaka vystúpeniu speváckeho zboru nemeckej samosprávy v Dorogu, pod vedením Kataríny Sasváriovej. Tu treba pripomenúť, že príkladné spolunažívanie a uznávanie kultúry a predkov iných sme mohli postrehnúť aj na javisku, keď dorogskí speváci spievali slovenské piesne, vrátane pilíšskej hymny. Dóri Geslerová a Lajos Nagyvári zas potešili svojou hrou na harmonike tak slovenských, ako aj nemeckých melódií. Zlatým klincom kultúrneho programu bolo vystúpenie členov Folkórneho súboru Studienka zo Santova, ktorí pod vedením Margity Papučkovej si pripravili kyticu pilíšskych slovenských piesní.

Program som sledovala spolu s vedúcou Peštiansko-báčsko-malokumánskeho regiónu Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Martou Papučkovou Glückovou a členmi pobočky ZSM v Kóšpalagu, ktorej vedúca Katarína Botošová pozdravila pilíšskočabianskych Slovákov aj krásnou básňou. Počas programu sme sa rozprávali okrem iného o tom, ako dobre spolupracujú miestni členovia samosprávy a pobočky ZSM a ako to pomáha miestnym Slovákom. Musím len dodať, že bolo to cítiť aj na podujatí, kde záverečné slovo po chutnom guláši mali priatelia miestnych Slovákov z druhej strany Dunaja, Výborníci zo Štúrova.

Eva Fábiánová

Foto: autorka