Spolok segedínskych Slovákov začal túru na festivale

Členovia Spolku segedínskych Slovákov tento rok nie náhodou začali svoju túru Vlastivedného tábora práve na festivale Jánošíkov dukát. Doposiaľ, už roky rokúce, si všetko plánovali tak, aby sa zúčastnili Krajanskej nedele festivalu v Detve. Tohto roku sa to však nepodarilo, preto sa rozhodli zavítať ku krajanom v Českej republike. Popresúvali termíny a napriek prvotnému veľkému záujmu sa napokon mohla zúčastniť len štvrtina členov organizácie. Cieľom cesty segedínskych Slovákov bolo spoznávať, ako naši krajania v Českej republike chránia a rozvíjajú vlastnú tradičnú ľudovú kultúru. Snažili sa okrem toho rozvíjať pozitívny vzťah, najmä mladých ľudí k tradičnej slovenskej kultúre a vytvoriť priestor pre rozvoj spolupráce s krajanmi v Českej republike. V piatok, keď účastníci Vlastivedného tábora dorazili do dejiska festivalu, ich prijal riaditeľ podujatia Vlastimil Fabišík. Prítomný bol aj spoluautor myšlienky založenia festivalu, spoluorganizátor, niekdajší predseda Obce Slovákov v Česku Peter Lipták. Hovorili o tom, prečo a ako vznikol festival, odkiaľ získavajú prostriedky na jeho usporiadanie. Konštatovali, že česká spoločnosť má záujem o slovenskú kultúru.

Na XX. Jánošíkovom dukáte bolo stále plno hostí, od rána do večera. Segedínčania sa veľmi tešili možnosti pozrieť si vystúpenia kolektívov iných národností žijúcich v Českej republike, ako aj ďalšie krajanské súbory. – Červený mramor z Tardoša musíme veľmi vychváliť. Naozaj boli na vysokej umeleckej úrovni, so skutočným profesionálnym prístupom a pritom vieme, že všetci majú prácu, štúdium, rodiny a skúšajú len raz týždenne. Mali obrovský úspech. Boli sme na nich veľmi pyšní – povedal predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík. Keďže súčasťou festivalu je i stretnutie remeselníkov a prezentácia ľudových remesiel, ani túto oblasť si nechceli nechať ujsť. Pre návštevníkov festivalu organizátori obyčajne pripravia gastronomické špeciality a tradičné jedlá predovšetkým zo Slovenska i z Českej republiky a ich ochutnávanie je priam organickou súčasťou vlastivedného tábora. S veľkou vervou sa preto segedínski Slováci pustili do spoznávania valašskej kultúry a aspoň divácky sa zúčastnili na Majstrovstvách Valašského kráľovstva v mútení masla. Hoci bola o tom reč, že Segedínčania budú súťažiť, napokon však, vzhľadom na jubilejný ročník festivalu, dostali povinnosť súťažne mútiť „celebrity“ politického a spoločenského života. Vyznajú sa.

Ako nám povedal J. Benčík, Stála konferencia jemu osobne aj spolku otvorila svet. Rozširovali sa ich osobné kontakty a aj Spolok sa mohol pridružiť k Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí, ktorý organizuje Dni zahraničných Slovákov mimo Slovenskej republiky. Na takomto podujatí sa zúčastnil predseda Spolku segedínskych Slovákov. A to bolo práve na jednom z ročníkov medzinárodného festivalu slovenského folklóru v Rožnove pod Radhoštěm. Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť, hovorí sa, a preto predseda spolku navrhol členom organizácie zúčastniť sa tohto veľkolepého rodinného podujatia. Všetci mali radosť. Program festivalu bol nabitý do poslednej sekundy. Mali, čo obdivovať, čomu tlieskať, čím sa nadchýnať. Pobyt si predĺžili o zážitky z nádherného okolia prírodných i gastronomických krás. Napríklad si pozreli Pusteviny, ktoré sa umiestňujú neďaleko prvej drevenej radhošťskej kaplnky a pustovne pre jedného pustovníka, ktorá bola zrušená cisárskym verdiktom v roku 1782.

V 19. storočí sa pre rozmáhajúci turistický ruch na Pustevnách blízko hory Radhošť začala stavebná činnosť pod vedením slovenského architekta Dušana Jurkoviča v štýle tzv. ľudovej secesie. Segedínčania si urobili pešiu túru po hrebeni a obzreli si kostolík zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Po telesnom výkone sa pustili objavovať gastronomické rozkoše, veď v Rožnove majú najúspešnejší domáci pivovar s tristoročnou tradíciou. Sprevádzal ich pán Cabák, ktorý im poodkryl takmer všetky tajomstvá výroby vynikajúceho penistého moku od pestovania chmeľu a všetkého čo k pivu treba až po jeho varenie. Spokojní a unavení sa vrátili domov, páčilo sa im na Morave. Možno o rok sa ta vyberú zas, povedzme, zatlieskať Červenému mramoru na vystúpeniach v Zlíne.

-etr-

Foto: Laura Benčiková