V Poľnom Berinčoku sa 1. septembra stretli dolnozemskí Slováci milujúci ľudovú muziku a spev, aby zabojovali o ocenenia v kvalifikačnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Slovenský škovránok a Zlatého páva Celoštátneho združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA).

Súťažnej prehliadky za zúčastnili jeden sólista a sedem súborov, dvaja z nich sa zároveň vynasnažili získať obe ocenenia, aj slovenské, aj maďarské, všetci však so slovenským repertoárom.

Hoci podľa pôvodného programu mali účastníci prehliadky, prítomní v Centre kultúry a osvety Somu Orlaiho Petricsa v Poľnom Berinčokuspievať na úvod hymnickú pieseň Daj Boh šťastia na základe CD, platňa nikomu nebola potrebná. Úlohy predspeváčky sa zhostila hudobníčka, citaristka, dirigentka, vedúca viacerých súborov Ildika Očovská.

– Za ostatných viac, než desať rokov, odkedy usporadúvame túto kvalifikačnú súťaž, mnohé z našich súborov vykonali dlhú cestu, kvalita spevákov a hudobníkov bola iná kedysi a je iná dnes – povedala na úvod predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Ruženka Egyedová Baráneková zdôraznila, že k výslednému úspechu je potrebný zanietený, fantastický vedúci telesa, ktorý dbá o neustály nárok vyvíjať sa. Chodí na doškoľovanie, potom na skúšky so súborom. Div nevyloží srdce na dlaň, aby slovenskú kultúru, naše slovenské piesne zachránil. Aby sa členovia skupiny cítili čo najlepšie počas skúšok, veď keby neprišli na skúšku, nemohli by spoločne cvičiť. Hoci nikto nemá za účasť na skúškach žiadnu finančnú odmenu, speváci, muzikanti, patriaci k nejakej kultúrnej zložke, chodia na skúšky s radosťou, veď inak by tam nešli. Inak by nemali radosť z toho, že urobia šťastnými svojich divákov, svojich poslucháčov. Okrem toho je na takýchto a podobných prehliadkach nutne potrebná porota, podkutá, kvalifikovaná a predsa citlivá porota, ktorá sa nepovznesie nad prípadnými nedostatkami, ale svojou kritikou nezničí účastníkov prehliadky, nezoberie im svojím posudkom radosť zo života, zo spevu, z hry na hudobnom nástroji. Práve naopak, odborné grémium v zložení Zuzana Hollósyová, predseda István Alföldy-Borussa Juraj Matiaš tvorili naslovovzatí odborníci, ktorí sú navyše aj veľmi milí ľudia. Hodnotenie z ich úst znie po roky ako po kamarátsky vyrieknutá, dobre mienená rada. – Máme radi Slovenského škovránka – otvorila podujatie predsedníčka najmasovejšej slovenskej organizácie v Maďarsku, – preto sme aj tu, v Poľnom Berinčoku. Tohto roku budeme pokračovať pri Vacove, v obci Séď – dodala Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá hneď aj prezradila, že podaktoré súbory sa preto nezúčastnili prehliadky, lebo majú generačné problémy, ktoré im koniec koncov zabránili sústrediť svoje sily a vedomosti a prihlásiť sa na prehliadku. Ba v niektorých prípadoch viedli až k rozpadnutiu formácie. Preto je dôležité priebežne omladzovať kolektív, aby prechod z jednej generácie na druhú bol bezproblémový.

V kroji od špičky topánok po končeky vlasov

Dopoludnie patrilo vystúpeniam jednotlivých speváckych a hudobných skupín a jediného sólistu. Všetci boli krásne vyobliekaní, naškrobení, vyžehlení. Ako sme sa dozvedeli, vyhotovenie oblečenia v štýle starých rodičov neraz financovali z grantov a dotácií Ministerstva ľudských zdrojov a jeho nadácie na podporu zachovávania ľudových a národnostných tradícií. Aj si odevy členovia spevokolov a muzík šetrili, chránili. Hneď po vystúpení sa už aj prezliekali do vlastných šiat. Niet divu, veď v Poľnom Berinčoku bol prvý septembrový deň taký horúci, že hádam nebolo jediného hosťa prehliadky Slovenský škovránok, ktorý by sa nepotil, ani čo by spod sprchy vyšiel. Pritom kroje sú neraz šité s dlhými rukávmi, s vestičkami, opleckami, viacerými sukňami a spodničkami. Ich súčasťou sú ručníky, šatky, čepce, klobúky. Keď sa niekto vyparádi, tak si nemôže dovoliť ísť na javisko krojovaný od špičky topánky len po krk. Aj na hlave musí mať všetko v poriadku. Inak by to porota zle hodnotila. Pekný účes s pozapletanými vlasmi stačí len u dievčat, mladé, ba aj staršie ženy už musia mať vrkoče schované pod autentickými atribútmi svojho spoločenského postavenia. Mužom, aj malým, aj mladým, aj starým sa patrí nosiť klobúk. Samozrejme, okrem zovňajška hodnotila porota aj javiskový obraz, kvalitu, čistotu spevu, správnu intonáciu a dokonca aj výber repertoáru. Čím menej známe, čím staršie melódie, nápevy priniesli, tým si ich porota viac cenila.

Po súťaži obed v Mamičkinej kuchyni

Najťažšia úloha odštartovať prehliadku pripadla zmiešanému zboru pedagógov z Békešskej Čaby, Čabianskej ružičke, ktorá vznikla v roku 1995. Umeleckou vedúcou je Ildika Očovská, sprevádzajúca teleso hrou na citare. Pomáhali jej pritom žiaci – citaristi. Formácia si pripravila kyticu čabianskych ľudových piesní, ktoré zozbieral čabiansky skladateľ a dirigent Ján Valašťan Dolinský. Hoci mužských hlasov je v súbore menej než ženských, veľmi dôstojne obstáli vo vzájomných prekáračkách. Tiež z Békešskej Čaby pricestoval súbor Orgován, ktorý sídli v čabianskej štvrti Jamina. Síce aj tomuto kolektívu pomáha svojimi vedomosťami Ildika Očovská, skladby, ktoré má v repertoári i štýl, sa odlišujú. Na prehliadku vyberali ľudové piesne súvisiace s kosbou. Porota im udelila tak Zlatého škovránka ako aj Zlatého páva. Domácich zastupoval Páví krúžok, ktorý tiež na citare sprevádzali Ildika Očovská a čabianska študentka a rodáčka z Čabasabady Daniela Kešjárová. Spevácka skupina Horenka aj citarový súbor Rosička z Kétšoproňu sa vynikajúco dopĺňajú. Natoľko dobre, že tvoria takmer jeden celok. Súťažili však zvlášť, zakaždým spolu, avšak v rozličných krojoch. Rovnako pekne a precízne. Pochvalu dostali i za to, že sa starajú o priebežné omladzovanie kolektívu. Porota ocenila vystúpenie Horenky dvojitým Zlatým škovránkom. Jediný sólista súťaže Pavol Križan je zároveň aj hudobníkom kétšopronských formácií. Harmonikár spieval ľúbostné piesne a vyslúžil si nimi Zlatého škovránka i Zlatú kvalifikáciu KÓTA. Podobne najcennejšie ocenenie si odviezli do Telekgerendášu členovia Pávieho krúžku Borouka, ktorý vznikol popri Slovenskom klube, založenom v roku 1975. Vedúcou je Melinda Csapóová Mešnikovová a umeleckou vedúcou je Erika Szatmáriová Baloghová. Súbor priam rodinného vekového zloženia, od malých školákov po dôchodcov, s citaristami vedľa seba, skúša aj zvlášť, aj spolu. Vsadili na lásku a ľúbostné piesne v ich podaní mali úspech. Porota ocenila krásne podanie predspevákov, ku ktorým sa pridávali ostatní. Vedúca pávieho krúžku povedala: – Každý pondelok večer máme slovenský klub, kde máme aj skúšku krúžku. Je pre nás dôležité počuť nezainteresovanú mienku o našich kvalitách, preto chodíme pravidelne na kvalifikačné prehliadky.

Podobný názor zastáva aj vedúci Spevokolu z Čabačudu Jozef Major. Je potrebné pravidelne sa zúčastňovať kvalifikačných hodnotení. I tak, keby sa porota rozhodla byť prísnejšia. Hoci Čabačuďania tentoraz nezískali najhodnotnejšiu plaketu, s pozvaniami na slovenské národnostné podujatia sa vrece roztrhlo. Nemôžu prijať každé, lebo priemerný vek formácie je 70 rokov a nemajú voľnú sobotu. Nevládzu. V ostatnom čase sa k nim pridávajú mladí, čomu sa veľmi tešia.

Usporiadatelia prehliadky Slovenský škovránok pripravili obed v Mamičkinej kuchyni. Každý si pochutil a po vyhlásení výsledkov si prítomní spoločne oduševnene zaspievali.

Erika Trenková

Foto: autorka