Tohto roku sme si užívali fašiangy celé dva mesiace – karnevaly vrcholili v prvý marcový víkend. V Maďarsku je najznámejší moháčsky, ktorý pred desiatimi rokmi zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

O jeho histórii treba vedieť, že ľudový zvyk sem priniesli Šokaci – Chorváti katolíckeho vierovyznania, ktorí sa tu usadili koncom 18. storočia. Časom si ho osvojili aj ostatní obyvatelia tohto dodnes národnostne zmiešaného mesta. Oslavy sa začínajú už vo štvrtok malým fašiangom a trvajú do utorka, keď večer pred Popolcovou stredou zapália vatru s truhlou, v ktorej pochovajú zimu. Hlavný program prebieha v nedeľu, sprievod bursovníkov v originálnych maskách, kožuchoch, plátenných gatiach a kožených krpcoch a skutočne nápadité alegorické vozy prilákajú do mesta množstvo návštevníkov. Tohto roku ich bolo okolo 80 tisíc, pričom nielen z Maďarska a zo susedných krajín, ale aj z Nemecka, Francúzska, Turecka, ba aj z Mexika a Kórey. Našlo sa aj niekoľko áut so slovenskou poznávacou značkou. Nemyslite si však, že program pozostáva len zo sprievodu – po celých šesť dní sa mestom rozlieha hudba, konajú sa rôzne výstavy, vystúpenia folklórnych skupín, gastronomické prezentácie a večer plesy.

Ale aby sme nezabudli referovať, ako dopadlo úsilie bursovníkov. V sobotu a v nedeľu bolo v Moháči zamračené, občas si obloha poplakala, ale v nedeľu okolo poludnia zasvietilo slnko a pripekalo ostošesť ešte aj nasledujúci deň.

V. Zsákaiová Držíková

Foto: autorka