V priestoroch Kultúrneho domu v Horných Peťanoch sa 23. marca popoludní vrátili späť v čase. Miestna slovenská národnostná samospráva si zaumienila, že uskutoční alebo skôr oživí tradíciu, kedysi známu každej žene, páranie peria.

Perina plná jemného peria bola súčasťou života človeka a každé dievča rado sa pochválilo svojím budúcim venom, obsahujúcim aj perinu. Napárať perie do veľkej periny však nebolo jednoduchou a rýchlou záležitosťou. Zo zachovalých fragmentov vieme, že najmä v zimnom období sa ženy viackrát zišli, aby sa popri tejto „mravčej“ robote porozprávali, zaspievali si a samozrejme sa pobavili.

Na páranie peria, ktoré sa v obci v takejto forme naposledy konalo pred viac než štvrťstoročím, stretlo 30 až 40 ľudí a podľa predsedníčky samosprávy v Horných Peťanoch Zuzany Laczkovskej Pápaiovej mnohí prišli aj zo zvedavosti, lebo ešte nemali možnosť prežiť pravé dedinské páračky. Zvedaví boli nielen domáci na čele so starostom Ervinom Benyusovicsom, ale aj z iných obcí, napríklad z Legíndu, odkiaľ zavítali hneď šiesti, medzi nimi aj tamojšia predsedníčka SNS Csilla Mezeiová. Z miestnych záujemcov bola zastúpená každá veková skupina. Z. Laczkovská Pápaiová nám povedala, že najmladší „zvedavec“ mal 3 roky a najstaršia „páračka“ Alžbeta Siposová, teta Eržike, si vychutnáva vek nad 75 rokov.

Myšlienka oživenia tohto zvyku v Horných Peťanoch vznikla spontánne. „Mala som doma 4 husi a pred ich zarezaním prišiel nápad, prečo by sme nemohli perie na niečo zužitkovať,“ spomenula organizátorka. Takto teda vznikol podnet na usporiadanie páračiek v obci, ktorá má okolo 550 obyvateľov. „Pamätám sa, že za mojich čias sme s veľkou radosťou odfukovali perie, a tak sme hnevali našich rodičov, starých rodičov. Tieto stretnutia boli veľmi zábavné, lebo starší veľa žartovali, hovorili smiešne, zábavné príhody. Neraz sa stalo, že mládencom sa podarilo lapiť vrabca a pustili ho medzi perie. Ak ste vizuálny typ, viete si predstaviť, aký chaos vznikol. Skratka všetko bolo vo vzduchu,“ humorne nám poznamenala pani predsedníčka.

Organizátori dbali aj o to, aby žalúdky nezostali lačné. Okrem červeného vína, ktoré predstavovalo akýsi „oldomáš“, účastníci si mohli zajesť typické pochúťky, napríklad jedlo z kysnutého cesta, ktoré sa medzi Hornopeťančanmi volá vakarč, na kukurici s makom a na pagáčoch. „Sme si vedomí, že víno sa pilo najmä na konci párania, na zapitie úspešnej práce, ale my sme hostí vrúcne pohostili hneď na začiatku. Preto naša voľba padla na, medzi ľuďmi považovaný, božský nápoj, lebo páračky sa predovšetkým viažu k zime,“ povedala Z. Laczkovszká Pápaiová a priznala sa, že kvôli tomu sa podujatie presunulo až na marcový termín, lebo zimné obdobie je veľmi chaotické a bohaté na rozličné akcie.

Naši predkovia veľmi dobre využili všetky prírodou dané možnosti, preto sa nič nevyhodilo ani z páračiek. Ženy pekne očistili drobné perie, z väčších bŕk urobili zväzok na mastenie. Z nepoužitých koncoviek peria zase napĺňali podušky. Aj Hornopeťančania urobili dve, ktoré darovali hosťom z Legíndu a najmladšiemu, trojročnému účastníkovi Matejovi Alföldimu.

„Potešila som sa tomu, že prišlo veľa detí. Mládež sa zaujímala o túto činnosť, so zvedavosťou počúvala príbehy starších. Myslím si, že sa nám podarilo uskutočniť úspešné podujatie. Bolo vidieť na tvárach ľudí, že sa dobre cítia, čo potvrdilo aj to, že keď nám budú sily stačiť, stretneme sa aj o rok,“ dodala organizátorka.

AR

Foto: Dalma Benyusovicsová