Od turíčnej soboty do nasledujúceho piatku bola Budapešť dejiskom medzinárodnej prehliadky ľudovo-umeleckej speváckej a tanečnej tvorby a folku s názvom Dunajský karneval.

V zatiaľ najhorúcejších dňoch tohto roka sa hlavným mestom promenádovali folklórne súbory, napríklad v karnevalovom sprievode od Petőfiho námestia cez vnútorné mesto po Námestie svätého Štefana, kde postavili hneď dve javiská. Menšie, komornejšie na ploche bližšie k Dunaju na popoludňajšie vystúpenia a pred Bazilikou sv. Štefana veľké javisko, kde sa prezentovali súbory večer po siedmej.

Po vlaňajšej úspešnej spolupráci s organizátormi Dunajského karnevalu na 24. ročník medzinárodného festivalu opäť pozvali Folklórny spolok z Čemera Furmička. Súbor pod vedením predsedníčky Slovenskej samosprávy obce v Peštianskej župe Alžbety Szabovej sa v nedeľu zúčastnil krojovaného sprievodu a potom, vo vyškrobených sukniach čemerského kroja ohuroval divákov na vystúpení na veľkom javisku na Námestí sv. Štefana pred Bazilikou. Vďační diváci ich odmenili búrlivým, nadšeným potleskom. Zahraniční turisti sa snažili dostať k Čemerčanom čo najbližšie, aby sa s nimi mohli fotografovať. V utorok, 11. júna zožínanie vďaky divákov pokračovalo, popoludní na malom javisku a večer opäť na veľkej scéne, popri takými vystupujúcimi, akými sú skupiny Kolo, Pravo, Tanečná skupina Bratstvo pod vedením Józsefa Csoltóazo Sopronu, rómska folková skupina Szilvási Gipsy Folk Band, či sólisti ľudovo-umeleckého spolku Duna, tentoraz zoskupení v ľudovej hudbe Göncöl pod vedením Zoltána Dulaiho, ktorí sprevádzali sopronskú a čemerskú tancujúcu formáciu. Umeleckým vedúcim festivalu Dunajský karneval je zaslúžilý umelec, nositeľ ceny Gyulu Harangozóa János Mucsi.

Z Přerova priamo do krojovaného sprievodu v Budapešti

Členovia Furmičky, možno práve vďaka svojmu priemernému veku, ktorí je veru dobre pod tridsať rokov, asi dobre znášajú ťažkosti cestovania i tanca pod pečúcim slnkom. V nedeľu, v zaručene najhorúcejší deň tohto roka, keď sa teploty šplhali až na úroveň 35°Celzia, na slnku to možno bolo aj 40, v široko-ďaleko známych naškrobených piatich až siedmich spodných sukniach a bohato plisovaných vrchných sukniach, vyšívaných leštených zásterách, opleckách s rukávcami, vydaté ženy v ručníkoch sa dokázali nielen prechádzať, ale aj nadšene a temperamentne tancovať na ulici, aj na javisku. Každý, kto sa díval žasol. Pritom nikto z divákov nevedel, že Furmičkári ešte deň pred vystúpením dvakrát účinkovali na festivale v českom Přerove, kde sa predviedli ako slovenský súbor z Maďarska. Preto museli tancovať aj „po maďarsky“, z čoho si českí diváci zabudli ústa zavrieť, boli tanečnice vo vyšívaných papučkách. Len dievčatá tancovali Kalocsajské tance v papučiach s bohatou výšivkou z Kalocse. Dospelé ženy mali obuté topánky. Chlapci a mladí muži sa ukázali o deň skôr so Zamutovskými nemými čapášmi. Bez muziky, bez spevu, dupkajúc čižmami, tlieskajúc rukami, plieskajúc o čižmy, štrngajúc ostrohami. Dievčatá si svojím spevom už vyslúžili tohto roku ocenenia vzácnymi kovmi pokovovanými Slovenskými škovránkami, diváci v Přerove im k tomu pridali svoje vysoké ohodnotenie v podobe neutíchajúceho mohutného aplauzu. Svoje vystúpenie na festivale v Přerove čemerská Furmička ukončila choreografiou z Parchovian, ktorú si organizátori vyslovene žiadali, lebo ju videli na fašiangovej zábave v Strání vo februári.

Vedenie Furmičky, samozrejme, žiadosti vyhovelo, veď Parchovianske čardáše sú vždy a všade populárne. Zvláštnosťou tohto čemerského je, že choreografom je bývalý tanečník Maďarského ľudovo-umeleckého kolektívu, profesionálny tanečník a choreograf Attila Ónodi. Práve Parchovianskym čardášom dvíhali obecenstvo aj z VIP kartónových stoličiek na Námestí sv. Štefana v Budapešti. Pritom z kuloárnych informácií vieme, že Čemerčania dorazili domov z Česka až nadránom. Popoludní už boli opäť čerství, vyspatí, prichystaní na vystúpenie. Svoj pomyselní klobúk hádam pred nimi dvíhali tí, ktorí si v hlave len prepočítali, koľko môžu vážiť odevy diev, akým fyzickým zákonom musí vyhovieť a zdvihnutiu koľkých kíl sa rovná ich nadvihnutie pri vyskočení, pri tanci. A koľko hodín práce si vyžaduje po vystúpení opratie, vysušenie a vyžehlenie tých autentických krojov, aby boli na každé vystúpenie také krásne, aby nimi mohli dokonca robiť reklamu festivalu, napríklad v českom Přerove, či ich donekonečna ukazovať v spravodajskej dokrútke verejno-právnej maďarskej televízie v hlavnom vysielacom čase.

Erika Trenková

Foto: autorka, Ferenc Kis