A+ A A-

Bola raz jedna trieda…

TothovaStret25-01

Vieme, že na vysokej škole už nie sú triedy, ale skupiny. Naša, na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza, sa volala skupina A/3 a bolo nás 12. A tu každý, kto to počuje (teraz číta), zhíkne: Dvanásť? To nemôže byť pravda! Teraz je dobre, ak sa pozbierajú traja...

Ale my sme boli dvanásti. Jeden chalan a jedenásť dievčat. Dve dievčatá sa pridali k nám neskoršie a dve odišli, teda vždy sme boli dvanásti. Jedenásti sme mali aprobáciu slovenčina – ruština a jedna slovenčina – spev.

Svoje štúdiá sme začali v septembri 1971 a skončili sme štátnicou 13. júna (v piatok!) v roku 1975, teda pred päťdesiatimi rokmi. Päťdesiat rokov! To je veru neúrekom! A krásna príležitosť na stretávku.

Rozhodli sme sa stretnúť v Segedíne 4. septembra. A bolo to krásne stretnutie. S láskou sme sa vyobjímali na segedínskej stanici, kam sme prišli z rôznych strán: jedna z Békešskej Čaby, druhá zo Sarvaša a tretia zo Slovenského Komlóša, hoci z Orošházy už cestovali spolu. Štyri prišli z Budapešti, jedna z nich býva na Slovensku. A posledná býva priamo v Segedíne, ona nás čakala na nádraží a tam sme sa s veľkou radosťou zvítali. Zaspomínali sme na tých, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami, aj na tých, ktorí nemohli prísť.

Väčšina bývalých spolužiačiek vedela niečo o ostatných, vždy jedna z nás vedela o daktorej, a takto sme pozbierali adresy a telefónne čísla každej z nás. Iba o jednej sme nevedeli nič, nikto sa s ňou v uplynulých rokoch nestretol. Stačilo však iba trochu pátrať na internete a vysvitlo, že býva v Segedíne (na čo sú dobré tie moderné technológie).

Už vtedy, keď sme stretávku plánovali, boli sme veselé, uvoľnené, ako keby sme znovu boli tie mladé študentky spred päťdesiatich rokov. Už vopred sme sa dohodli, že navštívime miesta, kam sme chodievali. Najprv sme sa vybrali do hlavnej budovy vysokej školy. V aule, kde sme mávali prednášky zo psychológie, sme konštatovali, že sa nám vtedy zdala väčšia. Potom, keďže už bolo poludnie, sme navštívili „Katedru mieru” (Béke Tanszék) – bufet, kde sme v minulosti strávili aspoň toľko času, ako na prednáškach. Odtiaľ sme sa vybrali na súčasnú Katedru slovenského jazyka a literatúry, ktorú sme ešte nevideli. Vedeli sme, že tam ešte z profesorov nik nebude, ale chceli sme vidieť, kam sa „naša“ katedra presťahovala. Ukázal nám ju jeden zamestnanec školy.

TothovaStret25-02

V kaviarni Slimák (Csiga) sme si potom postupne navzájom referovali o tom, čo sa s nami za uplynulé roky dialo. Medzitým sme aj spomínali, štebotali sme, ako vtáci, znova sme prežívali svoju mladosť. Rozpamätali sme sa aj na Nitru, kde sme študovali jeden semester, a cítili sme sa tam skvelo, veď sme mali iba 12 hodín týždenne a pritom sme mali veľa peňazí, lebo každý dostal štipendium. Študovali sme iba slovenčinu a pedagogiku a keď sme sa vrátili do Segedína, tak sme na hodinách ruštiny používali slovenské slová s ruskými koncovkami.

Potom sa niekoľko z nás vybralo do našej niekdajšej alma mater. V budove je teraz katolícka škola, kde sme poprosili vrátnika, aby nás pustil dnu, aspoň do prednej časti, kde na prvom poschodí bola Katedra ruštiny, ale aj spevu, a na druhom Katedra slovenčiny. Na mieste sa vynárali krásne spomienky.

Päť nás zostalo v Segedíne, ubytovali sme sa, pochutnali sme si na dobrej dolnozemskej klobáse a chutne sme sa zasmiali, keď sme spomínali na slová mamičky jednej z nás: „Dávno viac čeľaďi bívalo voveňe a klbása bola na paláši. Keť si voľakto otkrojiv z ňej o leheletňi vjac, tak bola veľká bieda!”

Túlali sme sa po meste, na nábreží Tisy sa nás dotkli tie isté emócie ako voľakedy: pocit slobody a lásky. Neskoršie sme sa pridali k mladým ľuďom a bavili sme sa spolu s nimi. Bola totiž nejaká veselica a my sme sa necítili ani o rok staršími od mladých, ktorých bola plná záhrada pred Múzeom Ferenca Móru.

Nasledujúci deň sme si ešte pozreli emblematické budovy mesta, napríklad Reökov palác, a aby sme sa vrátili domov naozaj so sladkou príchuťou v ústach, zamaškrtili sme si v cukrárni A capella.

Dohodli sme sa, že sa odteraz budeme stretávať každý rok, lebo nám bolo spolu tak dobre! Ani sme netušili, že si navzájom rozdáme toľko pozitívnej energie, že toto stretnutie bude nezabudnuteľné! Každému prajem, aby prežil také radostné chvíle, a aby mal také krásne spomienky ako my, na stretnutí po päťdesiatich rokoch!

(kszt)

Mapa Slovenská Budapešť

SlovBPmapa pic-01

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.