Turíčny pondelok prebudil oblastný dom v Békešskej Čabe do plnej krásy vôní, chutí a dolnozemských tradícií.

Návštevníci, ktorí zaplnili dvor a priestory domu, prišli spoločne stráviť príjemný sviatočný deň naplnený folklórnou atmosférou, rozhovormi. Živá kultúra a neformálne stretnutia rodákov, pamätníkov a nadšencov miestnej histórie tvorili hlavný pilier celého dňa.

Najväčším magnetom pre zmysly návštevníkov bola mimoriadne bohatá gastroponuka, ktorá k čabianskym turíčnym oslavám neodmysliteľne patrí. Dvory ožili prípravou jedál, pričom hlavné slovo mala, samozrejme, preslávená čabianska klobása a tradičné bryndzové halušky, ktoré rozvoniavali na každom kroku. Okrem toho si hostia mohli pochutnať na pečených dobrotách, domácich koláčoch a ďalších kulinárskych špecialitách, ktoré pripravili miestni majstri kuchári podľa starých osvedčených receptov našich predkov. Gastronomické zážitky tak dokonale dopĺňali sviatočnú náladu a ukázali, že slovenská pohostinnosť a láska k dobrému jedlu sú v Čabe stále živé.

Popri hodovaní a neformálnej zábave malo na podujatí svoje čestné miesto aj predstavenie miestneho kultúrneho dedičstva, ktorého vrcholom bola prezentácia novej knižnej publikácie Ondreja Kiszely Čabjanskí slovenskí karikaturista, vzdávajúca hold geniálnemu humornému odkazu karikaturistu a obetavého pedagóga Ladislava Mazána. Tento umelec tvoril v období, kedy bol slovenský jazyk a silná identita prirodzenou súčasťou každodenného pulzu mesta. Ondrej Kiszely vo svojej knihe oživil Mazánove rázovité kresby a postavy, ktoré s jemným vtipom a nadhľadom nastavujú zrkadlo charakterovým črtám, radostiam i starostiam vtedajších Čabanov. Návštevníci podujatia tak mohli spoznávať v týchto „krivých zrkadielkach“ históriu vlastných rodín. V rámci prezentácie vystúpila historička umenia Gabriella Gyarmatiová, ktorá tému Mazánových karikatúr a mestskej histórie spracovala aj vo svojom príspevku priamo v publikácii. Vo svojom texte priblížila tieto kresby ako špecifický historický a etnografický prameň a prepojila ich s dejinami obchodu v Békešskej Čabe. Návštevníkom objasnila, že obchodný život mesta siaha až do roku 1776, kedy boli pre vojakov povolené pravidelné stredajšie trhy pred obecným úradom. Autorka v knihe detailne opisuje aj rok 1841, kedy obec získala právo na jarmok, a urbanistické zmeny z roku 1860, kedy na dnešnom Kossuthovom námestí zbúrali domy so slamenou strechou, aby uvoľnili miesto trhovisku, ktoré sa neskôr presunulo na Jókaiovu ulicu, čím sa po postavení krytej tržnice zavŕšila storočná éra pouličných trhov.

Slávnostný Turíčny pondelok v oblastnom dome tak vďaka dokonalej harmonizácii skvelej gastroponuky, živej folklórnej nálady, novej knihy Ondreja Kiszelya a odborného výkladu Gabrielly Gyarmatiovej priniesol návštevníkom komplexný a nezabudnuteľný zážitok.

Podujatie ukázalo, že dolnozemská slovenská kultúra sa v Čabe neuchováva len v múzeách, ale žije prostredníctvom chutí, vôní, humoru a hrdosti na spoločnú minulosť. Schopnosť tešiť sa zo života, dobrého jedla a vedieť sa na seba pozrieť s láskavým humorom patrí k najväčším pokladom čabianskych rodákov.

Greguš

Foto: autor