Halič – malá obec v Novohrade, jedno z území, odkiaľ prišli prví predkovia našich usadlíkov na močaristú Dolnú zem. Tú počas niekoľkých storočí zúrodnili a urbanizovali, a tak stovky kilometrov od svojho pôvodného domova v Novohrade vytvorili nové osady. V nich dodnes pracujú na zachovávaní dedičstva svojich slovenských predkov, ako aj na udržiavaní a nadväzovaní nových kontaktov a vzájomnej prezentácie na komunitnej i odbornej úrovni.

Práve tieto snahy ožili 24. mája v Csontváryho múzeu v Haliči, kde otvorili výstavu umelkyne Danice Pružincovej. Autorka ju venovala Slovákom žijúcim vo Veľkom Bánhedeši a podľa jej slov je zároveň vyjadrením obdivu a úcty k životu, koreňom a kultúrnej identite Slovákov na Dolnej zemi v Maďarsku.

Výstava bola koncipovaná v dvoch líniách. Prvú tvorili portréty príslušníkov slovenskej komunity na Dolnej zemi, ktoré vznikli počas umeleckého plenéra vo Veľkom Bánhedeši, organizovaného Jánom Pepom. Druhú časť tvorili emocionálne ladené obrazy, často späté s rodinnými témami a osobnými pocitmi autorky.

V priestore vládla bezprostredná a priateľská atmosféra medzi umelcami, priateľmi a rodinnými príslušníkmi. Medzi hosťami nechýbali ani ďalšie umelkyne, ktoré sa zúčastnili na bánhedešskom plenéri – Mirka Cabanová a Tímea Mihalidesová. Výnimočnú umeleckú atmosféru umocnila aj mladá talentovaná saxofonistka z rodiny autorky.

Podujatie svojou prítomnosťou poctil aj starosta obce Alexander Udvardy. Vo svojom príhovore vyjadril radosť z usporiadania tejto príležitostnej výstavy v Csontváryho múzeu a zároveň upozornil na ďalšie expozície múzea. Tie návštevníkom približujú dejiny obce a charakteristické črty jej hospodárskeho a kultúrneho života.

Jedna z výstav je venovaná plátenníctvu. V druhej polovici 18. storočia totiž v Haliči vznikla prvá plátennícka továreň v Uhorsku, ktorá zanikla v roku 1926. Obec mala aj továreň na výrobu majoliky. Ďalšia expozícia predstavuje historickú keramiku a úžitkové nádoby, pričom návštevníci si môžu vyskúšať aj prácu na hrnčiarskom kruhu pomocou modernej techniky bez zašpinenia rúk. Múzeum zároveň približuje ďalšie významné udalosti a míľniky z dejín obce.

Osobitnú pozornosť si zaslúži aj vysvetlenie názvu múzea. V roku 1880 tu pracoval ako lekárenský asistent v lekárni U Červeného kríža významný maliar Tivadar Csontváry Kosztka. Práve počas svojho pôsobenia v Haliči údajne prežil víziu, ktorá ho priviedla k maliarskej tvorbe.

Na vernisáži sa zúčastnila aj trojčlenná delegácia z Maďarska. Tá tlmočila pozdrav manželov Pepovcov, ktorí z rodinných dôvodov nemohli na podujatie pricestovať. Požiadali preto predsedu Únie slovenských organizácií v Maďarsku – Združenia Františka Zelmana, ktorý je zároveň ich regionálnym vedúcim, aby ich na podujatí zastupoval.

Predseda Únie pricestoval v spoločnosti svojho zástupcu Mateja Kešjára, ktorý je zároveň vedúcim slovenskej komunity v Čabasabady. Táto obec udržiava družobné vzťahy s Hradišťom pri Haliči. Stretnutie vytvorilo priestor na rokovanie o pripravovaných plánoch, ktoré majú byť realizované prostredníctvom slovensko-maďarskej cezhraničnej spolupráce.

Cestou domov sa delegácia zastavila aj v Šámšonháze, kde spolu s vedúcou obce a slovenskej komunity Gyöngyi Bajnokovou Képesovou načrtli ďalšie kroky pripravovaného štvorstranného cezhraničného projektu, ktorého realizácia sa plánuje v blízkej budúcnosti.

Som rada, že som mohla byť prítomná pri takejto príležitosti, kde umenie a medziľudské vzťahy zanechali v pamäti a dušiach účastníkov takú hlbokú stopu. Vďaka nim vznikli nové umelecké diela, nadviazali sa nové priateľstvá a na cestu realizácie sa vydali aj nové plány slovenských komunít v Maďarsku a na územiach ich prapredkov.

Rovnako pôsobivý bol aj haličský Zámocký hotel Galicia Nueva, ktorý sme mali možnosť navštíviť. Má skutočne zaujímavú históriu, nádherné prostredie a ponúka výborné podmienky na oddych. To je však už príbeh na inokedy.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca regionálneho strediska ÚKSM v Békešskej Čabe

Foto: autorka