Posledný júlový víkend tradične patrí najväčšiemu a najstaršiemu folklórnemu podujatiu našej Slovače Novohradskému národnostnému stretnutiu a Celoštátnemu folklórnemu festivalu Slovákov v Maďarsku, ktoré sa koná rok čo rok na prírodnom javisku pri jazere v Banke.
Hovorí sa, že „človek mieni, pánboh mení“ a tentoraz sa to aj naplnilo. Nočná mora každého organizátora, meteorologický ústav na daný termín predpovedal nielen dážď, ale aj prietrž mračien, dokonca krúpy. Musel sa rýchlo vymyslieť plán „B“. Akciu Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) napokon prichýlilo od pôvodného dejiska 75 kilometrov severovýchodne ležiace mesto Šalgótarján, presnejšie Kultúrny dom Attilu Józsefa. Obavy z nízkej návštevnosti sa nenaplnili, hľadisko jedného z najočakávanejších podujatí praskalo vo švíkoch, milovníci folklóru zo Slovákmi obývaných obcí a miest si našli cestu do župného mesta.
Účel svätí prostriedky
Napriek tomu, že veľa programov sa pre zmenu dejiska muselo zmeniť, záujemcovia o fotovýstavu na banskom plagáte avizovanú ako „výstava na plote“ Jozefa Homogu si nemuseli robiť starosti. Pri vstupe do auly Kultúrneho domu ich čakali umelecky vyobrazené slovenské reálie. Séria obrazov sa volala Mám ťa rád, Slovensko. V popoludňajších hodinách sa začal program folklórneho festivalu s názvom Z domova domov. Na úvod sa obecenstvu prihovoril András Ivanics. Starostovi obce Banka bolo ľúto, že pre nepriaznivé počasie sa po 23 rokoch Národnostné stretnutie muselo „presťahovať“ do Šalgótarjánu.
„Človek nemá smútiť nad tým čo nemá, ale má sa tešiť z toho, čo má. My sa tešíme, že sme teraz tu, spolu. Obrovská vďaka, že ste napriek všetkému prišli,“ povedala v uvítacom prejave Ruženka Egyedová Baráneková. Predsedníčka ZSM a hlavná organizátorka podujatia pozdravila významných hostí z oboch strán Dunaja a následne informovala o priebehu prvej časti programu. „Pred viac než 300 rokmi sa naši Slováci pohli za chlebom a lepším životom na Dolnú zem, odchádzali z územia dnešného Slovenska, vítali ich Maďari, ktorí nevedeli o nich nič. Nakoniec sa však navzájom spoznali... Na záver programu vystúpia deti, aby mali citový vzťah k Slovensku a jazyku, aby na toto nikdy nezabudli,“ dodala predstaviteľka najväčšej slovenskej občianskej organizácie v Maďarsku a poďakovala sa za veľké úsilie, vďaka ktorému za pol dňa preorganizovali podujatie, pri ktorom veľkú pomoc poskytla Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne a Spolok šalgotarjánskych Slovákov a ich priateľov. Následne požiadala o slávnostný príhovor Alžbetu Hollerovú Račkovú. „Myslím si, že dnešné prispôsobenie sa okolnostiam môže byť a aj je pozitívne, lebo vzniká niečo nové,“ začala svoj prejav predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. „Hovorí sa, že folklór je duša národa. Keď je to tak, platí aj to, že my Slováci v Maďarsku máme stále slovenskú dušu, aj keď po slovensky nehovoríme vždy,“ pokračovala predsedníčka CSSM a vyzvala prítomných, aby v jesenných národnostných voľbách podporili slovenské národnostné samosprávy, ktoré pracujú na regionálnej alebo celoštátnej úrovni na vytvorení dobrých podmienok pre zachovanie slovenského ducha. „V záujme toho sa naše tri veľké nominačné organizácie spojili, a na celoštátnej úrovni vytvoria spoločnú listinu,“ doplnila A. Hollerová Račková.
„Toto podujatie má široký medzinárodný rozmer a umožňuje, aby sme okolitému svetu prezentovali vašu úžasnú národnú kultúru. Som veľmi rád, že slovenský folklór nekončí na hraniciach, ale vyvíja sa aj v tunajšom prostredí a nesie v sebe duchovný odkaz vašich predkov, z ktorého cítiť farebnosť, energiu a radosť,“ povedal zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Robert Maxián. „Vaše folklórne vystúpenia s radosťou sledujeme a obdivujeme, predovšetkým vašu nesmiernu angažovanosť v šírení slovenskej kultúry, národného povedomia a rôznorodosti ľudového umenia, začo vám patrí veľká vďaka a úcta,“ dodal zástupca veľvyslanca.
Po slávnostnom otvorení pódium ovládli slovenskí speváci z radov víťazov Slovenských spievaniek a veršovačiek, detské aj dospelé folklórne skupiny, súbory, ľudové hudby a sólisti z Mihálygerge, Šalgótarjánu, Kestúcu, Čuváru, Veľkej Bukovinky, Répášskej Huty, Veňarca, Čemera, Pišpeka, Jače a z Čívu. Programy uvádzala Monika Szabová. Najkrajšou časťou programu bol tanec detí, ktorý vznikol pod odborným dohľadom Kristiána Takáčaz Veľkého Krtíša, a na radosť obecenstva vyústil do spoločnej vykrucovačky s folklórnym súborom Živel z Bratislavy na známu pieseň „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“. V detskom programe účinkovali deti z Terian, Veňarcu a z Pišpeku a bol výsledkom štvormesačných skúšok, ktoré zorganizovala a financovala SNSNŽ.
Slovenská národnostná kultúra v medzinárodných rozmeroch
„V roku 1995 sme založili Novohradský folklórny festival. O desať rokov neskôr prekročil hranice a začali sme spoluorganizovať s Lučencom Medzinárodný novohradský folklórny festival. Napĺňa ma hrdosťou, že ja a môj manžel Ferdinand Egyed sme jeho zakladateľmi. Boli roky, keď maďarská strana nemala záujem a ja som už nepracovala v Osvetovom stredisku, ale našťastie slovenskí kolegovia na čele s oduševnenou riaditeľkou Novohradského osvetového strediska v Lučenci Máriou Ambrušovou v tom pokračovali,“ prihovorila sa na začiatku programu Prišli hostia noví R. Egyedová Baráneková. Predsedníčka ZSM sa podelila o to, že v tomto roku ju lučenecké stredisko vyhľadalo a ponúklo partnerstvo v opätovnom spojení miest a obcí historického Novohradu v rámci medzinárodného projektu Interreg. Žiadosť o granty bola úspešná, na uskutočnenie získali viac než 47 tisíc eur. „Doteraz bolo na tomto festivale 38 štátov, mali sme tu z Juhoafrickej republiky princa a z Južnej Kórey choreografku otváracieho ceremoniálu olympijských hier. Všetci návštevníci sa však zhodli na tom, že Novohrad so svojimi hradmi, zámkami, kopcami, vrchmi je krásny, ale nepoznaný. Spojenie národnostného festivalu s medzinárodným dáva možnosť dostať slovenskú národnostnú kultúru v Maďarsku do medzinárodného folklórneho povedomia,“ dodala R. Egyedová Baráneková. Nasledovala kultúrna mnohorakosť, teda vystúpenia ruského, portugalského, mexického, chorvátskeho, poľského, slovenského telesa v sprievode ich ľudových kapiel. Maďarsko reprezentovala Ľudová hudba Čibaj z Jače.
Podujatie, ktoré bolo po prvý raz vysielané naživo na sociálnej sieti, sa nieslo v znamení kultúrnej pestrosti a rodinnej atmosféry. 53. Novohradské národnostné stretnutie a 23. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku bol pastvou pre oči a pohladením duše.
Festival organizovali na maďarskej strane Zväz Slovákov v Maďarsku a Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, spoluorganizovalo Združenie novohradských a hevešských Slovákov spolu s miestnymi slovenskými národnostnými samosprávami. Podujatie finančne podporovali z programu cezhraničnej spolupráce Interreg, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Správa fondu Gábora Bethlena NEMZ-KUL-19-0957.
Po piatich rokoch opäť pod Šomoškou
Štvordňový Medzinárodný novohradský folklórny festival sa začal 25. júla pod hradom na slovensko-maďarskej hranici. Sériu podujatí sa Novohradskému osvetovému stredisku v Lučenci a Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) podarilo oživiť po päťročnej odmlke, pretože sa prerušila vzájomná spolupráca s Maďarskom. Vďaka medzinárodnému projektu Interreg sa však zdá, že spoločné úsilie pokračovať v tejto pretrhnutej tradícií nabralo na eláne.
Na slávnostnom otvorení 24. ročníka viceprimátor mesta Šalgótarján Zoltán Dániel vo svojom príhovore vyjadril organizátorom úprimnú vďaku za vytrvalosť. Predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera potešilo, že po zrušení fyzických hraníc medzi národmi mnohí odstraňujú bariéry aj v hlavách. Predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Nándor Skuczi hovoril o rozdielnosti a pestrosti spoločenstiev, ako aj o tom, že župa bude naďalej podporovať takéto priateľské iniciatívy. Slávnostný prejav predsedníčky ZSM, ktorý bol spoluorganizátorom folklórneho maratónu, Ruženky Egyedovej Baránekovej bol o vzájomnej tolerancii a pomoci.
Na maďarskej strane sa Šalgótarján a Mihálygerge, u našich severných susedov Divín, Halič, Lučenec, Málinec, Trebeľovce či Uhorské stali dejiskami ukážok z programu tohto jedinečného festivalu. Posledný deň sa potom všetko spojilo v jeden celok na 53. Novohradskom národnostnom stretnutí a 23. Celoštátnom folklórnom festivale Slovákov v Maďarsku.
AR
Foto: autor