Dva týždne pred Veľkou nocou, na Smrtnú nedeľu, bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti zapálená a sotená do vody. Tradíciu si pripomenula aj Slovenská samospráva v Dabaši-Šáre.

Vynášanie Kyselice sa v tejto prímestskej časti, kde mimochodom hniezdi najviac bocianov na okolí, teší veľkej obľube, na rozlúčke sa ročne stretávalo viac desiatok ľudí a v sprievode dalo symbolické zbohom sestre bohyne jari a života Živy. Ani Morena, alebo v týchto končinách nazývaná Kyselica, nebola ohyzdná starena, bola vraj veľmi krásna. Šárania sa dlho držali tejto povery a každý rok obliekali peknú bábiku do kroja, aby ju ulicami preniesli až k blízkemu potoku, vyzliekli ju a vypovedaním rozličných magických formuliek sa symbolicky zbavili všetkého zlého, chorôb i smrti. Obliekanie bábiky so slameným telom do slávnostných šiat už dlhé roky pripravuje Kamila Černáková, čo sa stalo jej srdcovkou, a vždy tento akt chcela zdokonaľovať. Organizátori ju však prosili, aby sa držala tradícií a nesnažila sa ich inovovať. Tohtoročná figúra bola teda oveľa tradičnejšia a nepripomínala dokonalú bábiku, ako v posledných rokoch.

Po oblečení sa obyčajne začína v Slovenskom dvore symbolická rozlúčka. Zvyknú sa jej zúčastniť škôlkari, školáci i obyvatelia Šáre. V tomto roku už po druhý raz sa rituál a sprievod uskutočnil v úzkom kruhu. Kyselicu na poslednú cestu 21. marca odprevadil primátor mesta Dabaš Zoltán Kőszegi spolu s predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Evou Černákovou, zástupkyňou slovenskej samosprávy Marianou Gogolákovou a folkloristom Danielom Bálintom. Počas tradičného pochovávania zimy sa primátorovi podarila nevšedná humorná poznámka. Pred hodením kostry do vody povedal, aby všetky choroby a nepríjemnosti opustili mesto, avšak Kyselicu nazval Kovidicou. My tejto slovnej hračke rozumieme a tiež veríme, že nadobro opustí táto nepríjemná nákaza naše mestá i dediny a onedlho budeme môcť opäť všetko otvárať, uskutočňovať podujatia, ale najmä stretávať sa.

AR

Foto: Eva Černáková, @dabasvaroshivatalos