Členovia Verejnoprospešného spolku pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši sa tohto roku pripravili na to, že Veľkú noc strávia len vo svojich domovoch, potichu, po rodinách, bez prechádzania od príbuzných k príbuzným, od susedov k susedom.

Ako pre Ľudové noviny povedala predsedníčka spolku Jolana Pepová Tímárová, úľak z nebezpečenstva ochorenia, ktoré diriguje náš život za ostatný rok, poľavil, ale ľudia sa utiahli aj v tejto neveľkej dedinke za múry domov. Podaktorí obyvatelia sa už mesiace neukázali na ulici. Aj zdravotné sestry, ktoré sa starajú o starších občanov, sa u nich veľa nezdržiavajú, len zabehnú, aby zaniesli, čo im treba, najčastejšie len chlieb a každodenné potreby. Aj pomoc s veľkým upratovaním musí teraz počkať. Členovia, najmä však členky spolku pre zachovávanie tradícií sa snažia svojimi šikovnými rukami tvoriť krásne diela a chutné maškrty. Najmä v duchu spomienok na niektorú z Veľkých nocí v minulosti vypekali tradičné dobroty, typické pre Veľký Bánhedeš. Samozrejme, ani v tejto zvláštnej sviatočnej dobe, podobne ako po minulé roky, nesmeli na stole chýbať pagáčiky viacerých druhov, či syrové, či bryndzové, ale aj ďalšie obľúbené koláče, veľkonočný kysnutý hranatý slaný koláč s hrozienkami alebo bez nich, s akým sa na Bánhedeši zajedala šunka a vajíčka, ba i koláč – ruža, ktorý zatáčali s mletým makom a višňami, ako závin, potom nakrájali na 5-6 centimetrov hrubé kúsky a poukladali tesne vedľa seba do okrúhleho pekáčika.

Vo sviatky a na svadbách je veľmi obľúbené „studené cesto“, kysnuté v studenej vode. Nezostalo napokon s ním inej práce, len ho zatočiť a strčiť do pece. Napríklad takej, akú majú k dispozícii členky spolku. Vynikajúci to starodávny výmysel, z ktorého sa vyťahujú len tie najlepšie kúsky. Keď sa pred pandémiou vypekalo a rodili sa nádherné studené misy, všetci si spolu sadli k prestretým stolom, aby všetko pekne zjedli. Chlapci si zasúťažili v recitovaní vinšov a riekaniek polievačov, dievčatká maľovali kraslice. Vlastne, ani dospelí sa nehanbili chopiť sa náradia. Teraz na tie zlaté, krásne časy pred pandémiou opäť zaspomínali. Tento rok sa nikto nikam nezberá, nikto sa s nikým nestretne, len každý verí, že sa čoskoro ťažká doba skončí.

„Aj tohto roku sa darí tvorbe cestovín, vajíčka padnú za obeť všelijakým sviatočným výtvorom, brdovcom, gágorčekom i cvernovkám vo veľkom množstve. Ale najusilovnejšie sú zase vyšívačky,“ dodala vedúca formácie pozostávajúcej z viacerých skupín. „Vyšívačky sa zase prihlásili do celoštátnej prehliadky, tentoraz maľovaných vajíčok o Najkrajšiu kraslicu národa. Pracovali nielen tradičnými technikami maľovania, ale ako skúsené tvorkyne a šikovné „čarodejky“ efektného využívania každého kúštička, techniky pochádzajúcej od dobyvateľov Ameriky, patchworku, vkusne okrášlili vajíčka aj všakovakými drobnými textilnými fliačkami, aj trblietkami a flitrami.“ Jolana Pepová Tímárová k nim zabiehala vo vopred dohodnutom čase len na minútku, aby porobila fotografie, ktorými tvorkyne nominoval Spolok na celoštátnu prehliadku.

„Jednu prácu dohotovili a hneď sa pustili do ďalšej. Opäť vyšívajú ostošesť. Aj s vyšívanou tvorbou sa opäť prihlásili do súťaže. Tentoraz to bude kožušnícka výšivka, ale podrobnosti by som si radšej nechala na najbližší rozhovor. Keď budú ženy hotové a pripravené na súťaž, prihlásime sa, aby sme sa podelili o svoju radosť. Veď radosti v ostatnej dobe akosi nie je dosť. Len sa strachujeme o blízkych i priateľov, obávame sa o tých, ktorým je ťažko pre pandémiu a zápasia s chorobou doma alebo dokonca v nemocnici. Uľaví sa nám, keď sa dozvedáme, že sa uzdravujú. Všetci starší obyvatelia Veľkého Bánhedešu sú zaočkovaní a mladí čakajú, až prídu na rad. Našťastie, v našej malej dedinke bolo chorých menej ako v okolí.“

Tre-

Foto: J. Pepová