Slováci XII. obvodu Budapešti význam sčítania obyvateľov v Maďarsku aktuálneho v októbri a novembri tohto roka si priblížili z národnostného aspektu svojským spôsobom, koncertom Aniky Áchimovej Kováčovej.

Predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Michal Hrivnák vo svojom príhovore pripomenul, že koncert vážnej hudby v podaní A. Áchimovej Kováčovej a jej spoluhráčov neusporiadali náhodou, ich kontakty s huslistkou a jej rodinou majú svoju históriu, ako aj ich koncert má osobitnú aktualitu.

Prednášateľ začal od konca príbehu, siahajúcim až po deň stretnutia. Totiž počas prípravy koncertu sa viacerí pýtali, aká je súvislosť medzi menom Aniky Áchimovej Kováčovej a Ondreja L. Áchima, jedného z najznámejších postáv histórie Uhorska na začiatku 20. storočia. Sú iba menovci, alebo azda výskyt priezviska Áchim v obidvoch prípadoch poukazuje na pokrvné väzby jeho nositeľov?

Rodina Aniky Kováčovej zo strany matky, Judity Áchimovej je potomkom Áchima. Potomkovia O. L. Áchima sú pyšní na svoje korene. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že huslistka Anikó Kováčová prijala priezvisko svojho slávneho predka ako umelecké meno.

Otázka môže byť nanajvýš tá, čo má s tým spoločné slovenská národnostná samospráva XII. obvodu, čo ich oprávňuje o tom hovoriť a túto skutočnosť propagovať verejne. Odpoveď sa týka histórie kontaktov samosprávy s Áchimovcami. Začiatky siahajú až do prelomu storočia. Čabianski Slováci si okolo roku 2001 predsavzali, že 90. výročie úmrtia a 140. výročie narodenia slávneho rodáka si pripomenú dôstojne. K iniciatíve sa pripojili čabianski rodáci žijúci v Budapešti, spolu so Slovákmi XII. obvodu. Pridalo sa k nim ešte viacero známych maďarských historikov i historikov slovenského pôvodu. Popri spomienkových slávnostiach uskutočnili konferencie, vydali viacero kníh, organizovali populárno-vedecké prednášky na tému Áchima a pod. Z jednorazovej iniciatívy sa takto rozvinul viac ako 20-ročný program na tému života a pôsobenia O. L. Áchima. Avšak najatraktívnejší a z politického aspektu hádam najväčší úspech ich práce spočíva v tom, že sa im podarilo postaviť bustu sedliackeho kráľa na jednom z najnavštevovanejších miest Budapešti, v parku Hradu Hunedoara (Vajdahunyad). Pritom podstata spočíva v tom, že vďaka ich činnosti Áchim ako historická téma sa stala súčasťou verejného života – prinajmenšom dolnozemských Slovákov. Pamiatka Áchima, niekdajšie tabu – formulované trošku prehnane – sa dnes šíri medzi nimi ako živá legenda. Na tom, že je to tak, má nemalý podiel vytrvalá práca Slovákov XII. obvodu. Tiež považujú za svoju úlohu aj v budúcnosti odkrývať a zachovať pre nastupujúce generácie všetky udalosti týkajúce sa postavy Áchima. Nuž vďaka týmto ich aktivitám sa kontakty samosprávy rozširovali, prejavili o ne záujem aj potomkovia O. Áchima, medzi nimi rodina Aniky Kováčovej. Tento koncert môžeme považovať aj za pokračovanie 20-ročného programu, ktorý spestruje činnosť samosprávy, keď aj nepriamo, aj takýmto spôsobom udržiavajú nažive pamiatku O. L. Áchima.

Avšak čo odôvodňuje pripomínať si Áchimovu pamiatku práve teraz, v čom je to aktuálne? Vieme, že každých desať rokov je sčítanie obyvateľov, vrátane národností.

Napriek všetkým pozitívnym trendom v oblasti rozvoja spoločenského života Slovákov v Maďarsku je v súčasnosti jednou z ich najcharakteristickejších čŕt dramatický pokles ich počtu. Má to početné, aj subjektívne príčiny, sami často váhame, keď sa máme priznať k svojej národnosti. Nuž, v týchto súvislostiach si pripomíname pamiatku, odkaz Áchima. Keď ho zvolili prvýkrát za poslanca uhorského parlamentu, vo svojom prvom, panenskom prejave v roku 1905, v čase vyostrených národnostných štvaníc, pred verejnosťou celej krajiny sebavedome vrhol do očí svojim protivníkom: „Nepopieram (…), som sedliak z Dolnej zeme, tótsky gazda”. Síce dnes v našej vlasti nikto nemusí mať obavy, že pre jeho národnosť ho môžu postihnúť nejaké represálie, predsa O. L. Áchim svojím postojom, najmä smelým a hrdým priznaním sa k svojej národnosti môže byť aj v súčasnosti naším vzorom. Mali by sme si to uvedomiť ešte viac pri sčítaní obyvateľov… Od počtu prihlásených závisí miera štátnej podpory, budúcnosť národnostných samospráv i občianskych organizácií, odvíjajú sa podmienky na pestovanie jazyka i svojráznej kultúry – ukončil svoj prejav predseda samosprávy.

Aktérov hudobného pásma A. Áchimovú Kováčovú a Tamása Szemadáma, ich bohatú umeleckú činnosť predstavila domáca dirigentka Enikő Tajti. Program, interpretácia diel Paganiniho a Francisca Tárregu vystupňovali slávnostnú atmosféru, dôstojnosť a pietu.

(mh)

Foto: Ľubomíra Fallerová