To je názov nového podujatia, ktoré zorganizovala Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba. Súčasťou programu bola gastronomická ukážka, ochutnávka jedál a prezentácia knižky Ondreja Kiszelya a Benceho Püskiho-Likera Sztraka Ernő – Maco náš.

Predseda župnej slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely uviedol, že hlavným cieľom podujatia bolo predstaviť miestnu slovenskú kultúru, jedlá, a upriamiť pozornosť obyvateľov Čaby na hodnoty ich predkov. Tento rok program rozšírili o účasť pozvaných zástupcov susedných slovenských obcí, ako sú Elek, Telekgerendáš a Medeš. Samozrejme, títo priniesli aj svoje gastronomické špeciality.

Návštevníci akcie mohli okrem iného ochutnať čabianske halušky (rezance), slávnostnú kuraciu polievku, perkelt a ich novinku, tót-dog, alebo čabjanskje špiro, čo je novinka podobná hot-dogu, čiže rohlík plnený čabianskou klobásou. Vidiecke obce priniesli svoje vlastné špeciality, tarkedle a lokše. Ponuka bola teda veľmi pestrá.

O. Kiszely zdôraznil, že všetky podujatia župnej slovenskej samosprávy, vrátane toho aktuálneho, sú zostavené tak, aby si na svoje prišiel každý, kto sa zaujíma o čabianskych Slovákov, bez ohľadu na vek a pohlavie. Na turíčnom podujatí sa pozornosť sústredila nielen na gastronómiu, ale aj na prezentáciu dvojjazyčnej publikácie o živote niekdajšieho hlavného inžiniera Čaby Ernesta Sztraku, ktorú nedávno vydala slovenská samospráva pod názvom Sztraka Ernő – Maco náš. Kladne ju hodnotil viceprimátor župného mesta Békešská Čaba Tamás Varga. Vo svojom príhovore zdôraznil, že publikácie slovenskej samosprávy majú veľkú zásluhu na tom, že miestni obyvatelia viac priľnú k Čabe. „Ernő Sztraka je hrdinom a zároveň záchrancom nášho mesta, pretože organizoval jeho ochranu počas veľkej povodne v roku 1888 a presvedčil ministra Gábora Barossa, aby nenechal Čabu zničiť. Pripisuje sa mu známy výrok: Tájďeme na kergát vízáláš megtekintovať.“ Po prezentácii nasledovalo vystúpenie citarového súboru Strapce a pocta slovenským a bulharským záhradkárom z Čaby formou tanca v podaní tanečného súboru Balkán.

Ako sa dostala bulharská kultúra do oblastného domu? Začiatkom 19. storočia prišli do Čaby bulharské rodiny, ktoré so sebou priniesli hlavnú ingredienciu čabianskej klobásy – papriku a ruže, dodnes obľúbené u čabianskych žien. Nezanedbateľné sú aj rozsiahle záhradnícke znalosti, ktoré odovzdali našim slovenským predkom. Bulharská komunita sa čoskoro asimilovala s miestnymi Slovákmi a rodiny Bogdanovcov, Stojanovcov, Dimitrovcov a Delovcov sú stále hrdé na svoj pôvod, ale pravoslávne náboženstvo vymenili za evanjelické a jazyk za čabiansku slovenčinu.

Čabianski Slováci majú v pláne zorganizovať podobné podujatie aj na budúci rok, tiež na Turíčny pondelok. Okrem pochúťok chystajú aj prezentáciu svojej ďalšej publikácie, o podstenkových domoch a slovenských krojoch na Čabe.

(BPL)

Foto: Magdolna Péliová

NEMZ-N-22-0152