Slovenská národnostná samospráva a Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku zorganizovali 21. októbra v divadelnej sále miestneho Osvetového strediska Somu Orlaiho Petricsa Slovenský deň. Podujatie bolo súčasťou série skcií organizovaných pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia Poľného Berinčoka.

Predsedníčka Organizácie Slovákov Juliana Borgulová vo svojom uvítacom príhovore povedala: „300. výročie znovuzaloženia Poľného Berinčoka je veľmi vhodnou príležitosťou na obzretie sa späť, keďže Slováci sa na tomto mieste usadili ako prví, v roku 1723,“ povedala. Do osláv výročia a jubilejných podujatí sa zapojili práve preto aj miestni Slováci.

Uviedla, že počas cyklotúry „Krajina našich predkov“ tím z Berinčoka navštívil obce Veňarec, Egyházasdengeleg, Zobor, Legínd a Príbelce, odkiaľ v minulosti prišli Slováci. Z prvých dvoch obcí už delegácie navštívili Berinčok, zatiaľ čo posledné tri boli zastúpené hosťami na spomínanom podujatí.

Slovenský páví krúžok z Poľného Berinčoka udalosť pripomenul v špeciálnom programe, zároveň prečítali aj mená rodín, ktoré vtedy prišli do osady a ktorých potomkovia žijú dodnes.

V slávnostnom programe vystúpili miestny páví krúžok, Čabianska Ružička z Békešskej Čaby, Páví krúžok Borouka z Telekgerendášu a citarový súbor Strapce z Békešskej Čaby. Popoludní účastníci podujatia vzdali úctu Alexandrovi Petőfimu pri jeho pamätníku, čo bolo mimoriadne aktuálne, veď prišli aj hostia z Malého Kereša. Záujemci si tiež mohli pozrieť ako pokračujú práce na tzv. Uličkovom dome, a navštíviť zbierku kočov Vrbovszkých.

J. Borgulová o obnove domu prítomným povedala, že v jednej z miestností chcú umiestniť unikátne národnostné pamiatky, nábytok súvisiaci s výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.

Okrem toho tam plánujú vystavovať dobové dokumenty, pričom myslia aj na deti a mládež, pre ktorých tam chcú zriadiť centrum aktivít. Zistilo sa, že na zaistenie bezpečnosti konštrukcie je potrebné vykonať postupné podopretie, aby sa zabránilo havarijnému stavu. Budova bola dodatočne podmurovaná a odizolovaná bitumenovými doskami. Vybúrali staré omietky a podlahy, obnovilo sa pôvodné vnútorné rozdelenie obydlia, zrekonštruovala sa strešná konštrukcia hlavnej a vedľajšej budovy, a odvodnenie sa vyriešilo pomocou kanalizácie. Pôvodným plánom miestnej samosprávy bolo, aby bola obnova úplne dokončená do roku 2023, teda do 300. výročia znovuosídlenia mesta, to sa však, žiaľ, nepodarilo.

Primátor István Siklósi v úvode dopoludňajšieho programu vo svojom pozdravnom príhovore povedal, že má možnosť byť súčasťou komunity, ktorá neustále pracuje a robí veľa pre mesto, za čo neočakáva poďakovanie. Dodal, že táto organizácia robí veľký kus práce pri zachovávaní identity miestnych Slovákov. „Berinčok tento rok oslavuje 300. výročie svojho znovuzaloženia, pričom prví slovenskí osadníci, 14 rodín, prišli v roku 1723. Boli si vedomí, že na to, aby sa komunita, ľud, národ mohli rozvíjať, je potrebná kultúra a vzdelaní ľudia,“ povedal primátor.

Zástupca primátora Mihály Körösi prezentoval fotografické dokumenty o období znovuzaloženia mesta, a uviedol mnohé zaujímavosti. „O stretnutí rôznych slovanských národov s maďarskými kmeňmi a etnickými skupinami existujú písomné aj nepísané záznamy. Rôzne pramene tento kontakt odvodzujú od doby príchodu Maďarov do novej vlasti, keďže v Karpatskej kotline v tom čase žilo značné množstvo slovanského obyvateľstva, ktoré sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, a tak ovplyvňovalo dobyvateľov nielen etnicky, ale aj jazykovo a poľnohospodársky. Podľa niektorých vedcov tu nájdené slovanské obyvateľstvo bolo slovenské, iní ho však interpretujú len ako obyvateľstvo južnoslovanského pôvodu,“ začal svoj príhovor viceprimátor, ktorý sa vo svojom voľnom čase zaoberá miestnou históriou. Od roku 1723 prichádzali slovenskí osadníci, utečenci a nádenníci z územia dnešného Slovenska, väčšinou evanjelického vierovyznania. Nemci, jediní zo zahraničia, prichádzali do Berinčoka od roku 1725. Mená prvých osadníkov nie sú známe. Podľa súpisu z roku 1760 žilo v obci 127 slovenských hláv rodín a 25 synov a bratov, ktorí s nimi žili spolu. Väčšina pochádzala z obcí Hontianskej, Novohradskej a Peštianskej župy. V neskorších rokoch, od 30. rokov 19. storočia, dochádzalo k prisťahovalectvu zo susedných obcí, najmä z Békešskej Čaby a Sarvaša.

Na podujatí sa zúčastnil aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Vo svojom prejave vyzdvihol, že počas 300 rokov vyrástlo v meste približne 15 generácií. Počas rokov aj táto komunita postavila svoje školy, kostoly a inštitúcie, ktoré im pomohli pretrvať v búrkach predchádzajúcich storočí. „Ten národ, ktorý nemá spomienky na svoje korene, ten nemôže mať ani budúcnosť,“ povedal A. Paulik a dodal, že hoci v tomto meste už málokto ovláda slovenčinu, treba udržať aspoň tie kultúrne hodnoty, ktoré zdedili po svojich predkoch. „Predstavenie z miestnych slovenských ľudových piesní nám ukazuje, že aj keď deti po slovensky vôbec nevedia, ale aspoň miestne zvyky, tradície a ľudové piesne v istej miere ostanú zachované.“ Pán hovorca zároveň zablahoželal za pestrú a neúnavnú činnosť miestnej slovenskej organizácii a zaželal aj veľa síl a vytrvalosti pri obnove Uličkového domu.

Ku gratulantom sa pridal aj evanjelický farár Matej Alcnauer, ktorý priniesol pozdravy z obcí Zombor a Príbelce. „Veľmi si vážime pozvanie a ďakujeme zaň. Je dôležité vedieť kde má človek svoje korene. Delia nás kilometre, ale človek tu cíti nejaké nepochopiteľné spojenie s tunajšou komunitou. Veď keď som došiel, hneď som sa tu cítil ako doma.“ Dodal, že na cintorínoch oboch obcí sa nájdu náhrobné kamene s menami terajších Berínčanov. Pán farár povzbudzoval miestnu komunitu na zachovanie slovenských hodnôt mesta.

Program pokračoval popoludní v Tržnici, kde hrala slovenské a maďarské piesne čabianska banda Štefana Lustyika.

(BPL)

Foto: autor