Ak počujeme slovo večierka, dušu nám zaplaví dobrý pocit, a cestujeme späť v čase. Večierky boli dlho dôležitými príležitosťami spoločenského života. Ich úlohou bolo pomôcť členom komunity lepšie sa spoznať, a tak posilniť pocit spolupatričnosti. Žiaľ, s rozvojom modernejších voľnočasových aktivít sa na tieto podujatia zabudlo.

Práve to spomenula aj vedúca sarvašského regionálneho centra Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Judita Fábriová vo svojom uvítacom prejave na večierke v kultúrnom dome v Čabačúde 9. novembra „Večierky si pamätám z detstva. Susedia a priatelia sa stretávali, dobre sa bavili. My deti sme sledovali dianie v surdíku, drvili kukuricu, stavali hrad z kukuričných klasov. Vytiahli sa citary a tambury, spievali sme spolu s dospelými, boli to pekné časy,“ povedala.

Kultúrny blok otvorili najmenší, teda deti z materskej školy Lipový háj (Hársliget). Po nich prišli citaristi malej i aj veľkej skupiny Škovránky z Čabačúdu pod vedením Emese Hajdúovej Hruškovej. Vystúpila aj Horenka z Kétšoproňu a pozvanie prijal aj Citarový súbor Strapce z Békéšskej Čaby. Ale samozrejme, zahral a zaspieval aj čabačúdsky páví krúžok. V programe vystupujúcich bolo uvedené, že posledný sa predstaví nový súbor. Pred publikom debutovala nová miestna citarová skupina Viharsarok. Po kultúrnom programe nasledovalo občerstvenie, a potom sa začala poriadna zábava. Tá skončila losovaním tomboly.

Organizátorom sa podarilo na chvíľu prinavrátiť atmosféru starodávnych stretnutí, a pripomenúť staré dobré časy.

Greguš

Foto: autor