Za uplynulé takmer dve desaťročia, odkedy sme 5. júla 1998 v Malom Kereši oslávili prvý Deň Slovákov v Maďarsku, sme si asi všetci zvykli na choreografiu nášho najväčšieho sviatku, o to väčšia bola naša zvedavosť cestou do Novej Huty, kde sa po prvýkrát uskutočnil v novom formáte.
Oficiálna časť s odovzdaním vyznamenaní Za našu národnosť podujatia sa uskutočnila 12. apríla v rámci osláv 30. výročia založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, a tak na tohtoročnom Dni kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku sa očakávala ešte uvoľnenejšia atmosféra ako zvyčajne, s väčším dôrazom na kultúru a zábavu. Popri množstve programov a sprievodných podujatí však nechýbali požehnanie a naozaj stručné slávnostné pozdravy.
Účastníci podujatia organizovaného Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM), Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku a slovenským hovorcom maďarského parlamentu si na úvod mohli vypočuť myšlienky evanjelického farára zo Slovenského Komlóša Attilu Spišáka, ktorých základom boli slová z Evanjelia Matúša: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
„Milé sestry a bratia v Kristu Pánu! V známej rozprávke Soľ nad zlato prichádza v závere ponaučenie: soľ je vzácnejšia ako zlato. A Pán Ježiš nám hovorí: „Vy ste soľ zeme“. Nehovorí to, že mali by ste byť, alebo bolo by dobré, keby ste boli soľou, ale hovorí, že vy ste. Keď dnes tieto slová z Ježišových úst počúvame, myslím si, že naše kresťanské, aj národné povedomie a sebavedomie určite rastú. Nie vždy však chápeme, že byť soľou nie je príjemná vec. V Biblii sa nachádza iba jeden človek, ktorý mohol o sebe s istotou povedať, že „ja som soľ“. Bola to Lótova manželka, ktorá sa zmenila na soľný stĺp, keď utekala z horiacej Sodomy a Gomory. Otočila sa, pretože jej bolo ľúto za spôsobom života, ktorý Boh práve súdil a stala sa stopercentnou soľou. Nezdá sa, že by sa niekto z toho tešil. Byť soľou je dosť zúfalá vec. Nič na svete nie je také zbytočné, také nejedlé ako sama soľ. Kto môže jesť soľ samotnú? Dokonca ani v čase hladu ju nikto neje. Ani ľuďom na morskej lodi nepomôže voda, ktorá je nasýtená soľou. Ak by ste jedli alebo pili soľ v týchto kritických situáciách, celú vec by ste urobili iba horšou. Soľ sama osebe nie je dobrá. Soľ mení pôdu na sterilnú a zabíja život. Dokonca škodí aj našim obličkám. Soľ sa stane užitočnou len vtedy, keď sa používa tak, ako to naznačuje v dnešnom evanjeliu Ježiš: keď je zmiešaná s inými vecami.
My sme teda nie soľ na jednej hŕbe, ale soľ zeme. To znamená, že mali by sme byť zmiešaní so zemou, zmiešaní so skutočnosťou okolo nás. A ako zástupcovia slovenskej národnosti, ktorí sme aj dnes tu, hrdo hovoríme, že my sme soľ našej slovenskej spoločnosti. Mali by sme byť pripravení na to, že budeme hodení do hrnca ľudských záležitostí. Nemôžeme zostať stáť kdesi mimo hrnca. Musíme byť pripravení na vstup do tohto hrnca, na to, že budeme zmiešaní s inými vecami, ktoré sa v hrnci nachádzajú. Že sa tam budeme s týmto vecami variť a dusiť, že sa prakticky v celom tomto procese stratíme a nebudeme viditeľní. Ale čo je najdôležitejšie, že celé to jedlo v konečnom dôsledku urobíme chutným a jedlým.
Slovák alebo Slovenka, ktorí sú soľou zeme, by mali byť v prvom rade darcami chutí, ochucovadlami skutočností, ktorými sa zaoberajú naši Slováci v Maďarsku, v tomto živote, v našom okolí, tu v Novej Hute a v tejto krajine. Medzi mládežou sa veľakrát polemizuje o tom, čo ako Slováci vôbec môžeme a čo už nie, kde sú pre tunajšieho Slováka hranice? Je napríklad užitočné budovať vzťahy s občanmi inej národnosti? Chodiť s nimi na miesta, na ktoré chodia oni? Ak vás pozvú do krčmy alebo na chatu – ísť či nejsť? Myslím si, že už tieto otázky ani medzi nami nie sú skutočné, lebo už na to nie sme sami citliví. Už sme tak hlboko na ceste asimilácie. Mnohých som sa pýtal: Nejdeš na Deň Slovákov v Maďarsku? V očiach im bolo vidieť otázku „čo chceš?“. Možno nás už na tieto miesta nič neťahá, záujem klesá. Zhovárame sa medzi sebou veľakrát už len po maďarsky – ako hovorila moja starká, po uhersky –, ale mohli by sme skúsiť aspoň teraz po našom. Nemali by sme to urobiť kvôli našim, ako soľ Slovače? Podľa spomínaných zásad soli zeme treba ísť a treba s ostatnými splynúť. Netreba sa s nimi dostať do kontroverzie pri každom nesprávnom použití slova. Viac urobíme, ak sa my sami budeme správať podľa zdravých a pevných zásad. Ak vaša reč bude slušná, ak vaše priateľstvo bude úprimné, potom si buďte istí, že budete pre život ostatných soľou, ktorá ich životu daruje chuť. My sme dnes soľou tunajšej Slovače, ktorá je zhromaždená na jednom mieste a vo veľkom množstve. Tento stav je dôležitý, ale nie cieľový. Potrebujeme sa stretnúť, aby sme získali silu dať počas všedných dní príjemnú chuť tam, kde žijeme, kde pracujeme, kde študujeme, na miestach, kde sme často ako krajania osamotení. A práve vo chvíľach, keď sme zmiešaní so svetom, vtedy ako krajania, vydávajme úsilie ochutiť to, čo niekedy nie je chutné.
Naše národné a nábožné úsilie môže ovplyvniť tento náš svet a spoločnosť, najmä vo všedný deň, keď sme ako to zrnko soli zmiešaní s vecami nášho sveta. Milé sestry a bratia, buďme soľou, avšak nie oddelenou a nahromadenou na jednom mieste, buďme príjemnou chuťou pre tento náš svet. Amen.
Teraz prijmite požehnanie. Ak budeme robiť a žiť ako chcel Ježiš, potom sa staneme pre iných útechou, spásou a nádejou. Amen.“
Následne sa v maďarčine prihovoril rímskokatolícky brat Dávid. „Ja som cesta, pravda a život,“ citoval Ježišove slová na úvod svojho zamyslenia. „Nech robíme čokoľvek, cieľom je dostať sa k nebeskému Otcovi. Skrze Ježiša. A Ježiš učí, že to možno dosiahnuť len v spoločenstve. Spoločne, s jednou vôľou, smerujúc do Božieho kráľovstva. Súčasťou toho je aj stretnutie Slovákov. Istým spôsobom sa životy popreplietali cez príbuzenské väzby, lásku k pôde, známosti, priateľstvá či osud – a teraz sa znovu stretávajú na pokojnejšom mieste, v pokojnejšom čase. Teraz žehnáme toto stretnutie. Prosíme Boha o pomoc, aby všetko, čo robíme, naozaj slúžilo rastu v láske, aby sme tak mohli dospieť do večného domova.
Bože náš! Nech už sú kdekoľvek tí, ktorí ti slúžia, nikdy nie si ďaleko od nich a otcovskou ochranou strážiš tých, čo v teba veria. Všetkých, ktorí kráčajú touto cestou, pohni a veď svojou milosťou a sprevádzaj svojou pomocou. Nech ich tvoja ruka chráni pred každým nebezpečenstvom, aby sa ich úmysly naplnili a aby sa šťastne dostali na želané miesto cez lásku a napokon do nebeského domova skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý. Nech je zvelebený Ježiš Kristus. Prajem požehnané a pekné popoludnie.“
Následne sa ujala slova predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „Vážení hostia, vitajte v Bukových horách na prvom Dni kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. Pretože, ako ste toho sami svedkami, prvýkrát tridsaťročná CSSM usporadúva tento sviatok takým spôsobom, že v apríli boli odovzdané vyznamenania CSSM a oslávili sme 30. výročie založenia našej samosprávy a v tomto roku prvýkrát venujeme jeden samostatný deň kultúrnemu dedičstvu Slovákov v Maďarsku. Myslím si, že to je dôležité aj preto, lebo kultúrne dedičstvo a kultúra, ktorú pestujeme tu v Maďarsku, je niečo, čo nás udržiava pri živote už viac ako tristo rokov. Ja by som vám chcela zaželať, aby ste tu zažili krásne chvíle, aby ste sa kochali v kultúrnom programe, aby ste mali radosť zo stretnutí so starými alebo aj novými známymi.“
„Sme jednotní v kultúre, sme jednotní v kresťanstve a aj naša budúcnosť je spoločná,“ vyhlásil štátny tajomník Úradu predsedu vlády zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Miklós Soltész, ktorý pri mikrofóne na prírodnom javisku vystriedal predsedníčku CSSM. Vo svojom príhovore pripomenul, že prezidenti Maďarska a Slovenskej republiky sa v uplynulých dňoch stretli v Bratislave a potvrdili čoraz viac sa rozvíjajúce vzťahy medzi oboma národmi, ich priateľstvo a význam národnostných menšín v oboch krajinách. Štátny tajomník sa poďakoval predsedníčke CSSM, slovenskému parlamentnému hovorcovi i miestnym národnostným vedúcim, za mimoriadnu aktivitu, za ich činnosť v záujme detí a mládeže ale aj v prospech seniorov, škôl či kultúrnych programov. Uviedol, že maďarská vláda doposiaľ poskytla všetku možnú podporu slovenským komunitám a bude v tom pokračovať aj naďalej.
V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovoril jeho podpredseda Peter Chrastina. „Som veľmi rád, že môžem byť prítomný na tomto slávnostnom zhromaždení. […] Naša kultúra, jazyk a tradície sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, nech už ide o ktorúkoľvek slovenskú komunitu vo svete. Tieto podujatia majú veľký význam pre zachovávanie kultúrneho dedičstva a my na Slovensku si tieto veci veľmi vážime.“ P. Chrastina svoj príhovor ukončil citátom slovenského básnika Jána Smreka, ktorý vyzdvihuje význam spolupatričnosti: „Kto pozná svoj kmeň, pozná svoj rod, ten nikdy nezabudne, kto je.“
Posledné slovo, ktoré predchádzalo kultúrny galaprogram, patrilo slovenskému parlamentnému hovorcovi Antonovi Paulikovi. „K všetkým tým pozdravným slovám, poďakovaniam a želaniam, ktoré tu odzneli, by som dodal ešte poďakovanie všetkým obyvateľom Novej Huty, tejto krásnej dedinky, jej starostovi a miestnym organizátorom, že nám poskytli pomoc pri príprave tohto krásneho podujatia. Želám prítomným, aby sa tu cítili dobre, aby vás nadchádzajúce programy potešili. Kedysi, keď sme založili Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku, po niekoľkoročnej účasti na podobných akciách som si myslel, že už poznám slovenskú kultúru v Maďarsku. Odvtedy uplynulo ďalších tridsať rokov a teraz už viem, že ju nepoznám vo svojej celistvosti. Chvalabohu táto kultúra sa stále rozvíja, stále sa mení a stále sa k nej pridávajú nové žánre a noví ľudia. Toto podujatie je skvelá príležitosť, aby sme sa pozreli, ako sme na tom v tejto chvíli. Želám vám krásne popoludnie a cíťte sa tu dobre.“
Po slávnostných príhovoroch sa pódia zmocnili účastníci galaprogramu.
Zlatko Papuček
Foto: Andrea Kiss-Kohut
Skvosty nášho kultúrneho dedičstva na javisku
Kultúra a gastromarketing v stanoch regionálnych stredísk na Dni kultúrneho dedičstva