Posledný júlový víkend už tradične patrí Medzinárodnému novohradskému folklórnemu festivalu. Nebolo tomu inak ani tento rok. Napäto a vzrušene sme očakávali jeho 29. ročník. Zaujímalo nás, akí budú účinkujúci, ale báli sme sa, že počasie pokazí podujatie a s ním spätú jedinečnú atmosféru.

Organizáciu otváracej slávnosti, ktorá sa konala 23. júla, tento rok prevzalo Novohradské osvetové stredisko v Lučenci, ktoré trvalo na dlhoročne úspešnom a nádhernom mieste konania. Ním je hrad Šomoška a jeho pamätný park, ktorý sa volá Námestie aradských mučeníkov. Preto je dejisko významné, lebo sa nachádza v tesnej blízkosti maďarsko-slovenskej hranice. Ja sa s vami, milí čitatelia, chcem podeliť o svoj osobný zážitok. Pódium bolo postavené v tienistej časti parku, zatiaľ čo miesta pre divákov boli na slnku. Kto sa nechcel uvariť, ten ťahal lavičky sem a tam, hľadajúc trochu chládku. Neuveriteľne veľa času zabrali preklady prihovárajúcich sa hostí a predstavovanie účinkujúcich do slovenčiny, angličtiny a maďarčiny. Chýbalo mi vystúpenie pastierov s alpskými rohmi. Namiesto toho však prišiel pán šomošského hradu so svojím sprievodcom. Boli oblečení do skvelých kostýmov. Po ich prejave „zaznel“ výstrel z muškety, ktorý otvoril festival. Potom nasledovali skupiny zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Slovinska a Severného Macedónska, z ktorých niektoré predviedli krátky program, ukážky svojich vystúpení a pestrofarebných krojov, čím vzbudili záujem o svoje nadchádzajúce účinkovania počas viacdňového sviatku folklóru.

Program 24. júla sa uskutočnil v divadelnej sále Kultúrneho centra Attilu Józsefa v Šalgótarjáne. Po uvítacom príhovore primátora Bálinta Kreicsiho sme mohli vidieť poľský súbor Welkopolanie v pestrofarebne zdobených krojoch, ktorý predviedol dynamické a dobre zinscenované tance. Mňa osobne najviac oslovilo číslo, kde jeden mladý pár predviedol romantický, takmer ľúbostný, lyrický tanec, ktorý bol krásne hudobne sprevádzaný. Slovinský súbor AFS France Marolt z Ľubľany sa tiež predstavil tanečnou choreografiou, ich kroje však v porovnaní s ostatnými pôsobili puritánsky. Domáci tanečný súbor Nógrád zožal opäť búrlivý úspech, veď kto by ich nemiloval? Ákos Kiss-Csitári a jeho partnerka, ako aj ostatné páry, svojim vystúpením roztlieskali publikum. Oblečenie členov severomacedónskeho súboru Megdan bolo farebne veľmi príjemne zladené. Muži boli v čiernych nohaviciach a vestách, mali biele košele a červený opasok, čo perfektne ladilo s červenými zdobenými šatami dievčat. Bolo nádherné vidieť ich balkánske tance a počuť ich hudbu. Špeciálny hudobný zážitok priniesol ostrý, piskľavý zvuk dychového nástroja s dvojitou plátkovou píšťalkou, zurny. Súbor American Footworks prišiel z USA. Jeho členovia boli samí pôvabní mladí ľudia, ktorí svojím výzorom očarili publikum. Ich vtipné, dynamické vystúpenie bolo plné smiechu a radosti, očividne si užívali svoj program i priazeň publika. Možno nemali jednotnú choreografiu, no ich divokosť, energia a dobrá nálada vyvolali pocit obrovskej slobody. Bolo to úžasné. Škoda, že sa to muselo skončiť, pozerali by sme ich celý deň.

Suma sumárum, od 23. do 27. júla sme prežili dni plné folklóru, oslavy ľudového tanca, hudby a krojov. Bolo nás veľa, ktorí sme si to užili, ale nie dosť. My sme boli víťazmi. Tí, ktorí zmeškali, boli porazení. Dúfajme, že budúci rok nás bude omnoho viac. My sa už teraz veľmi tešíme!

József Homoga (ar)

Foto: autor