Súčasná novinárska práca je omnoho komplexnejšia a rýchlejšia ako v čase zrodu Ľudových novín pred 68 rokmi alebo pri spustení portálu www.luno.hu pred 21 rokmi. Tieto zmeny boli jednou z tém desiateho stretnutia slovenských novinárov v Maďarsku, ktoré sa tradične koná 4. októbra – v deň, kedy vyšlo prvé číslo týždenníka Slovákov v Maďarsku.

Tento dátum vyhlásila Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v roku 2001 za Deň slovenských novinárov, ktorý sa najprv oslavoval sporadicky, ale od roku 2015 sa na pozvanie Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o., redakcie Ľudových novín a CSSM už desiaty raz stretli súčasní a bývalí novinári, redaktori ale aj externí spolupracovníci všetkých slovenských médií na slávnostnom pracovnom obede v knižnici Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti.

Hostiteľkou jubilejného ročníka bola šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová, ktorá privítala bývalých šéfredaktorov týždenníka Alžbetu Hollerovú Račkovú, Ivett Körtvélyesiovú a Imricha Fuhla, pozvaného hosťa, agentúrneho novinára, reportéra, fotografa Ladislava Vallacha, aj kľúčových dopisovateľov z regiónov. „Bez vás by boli noviny menej pestré,“ pripomenula im. Po úvodných slovách predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková poďakovala novinárom za ich obetavú prácu, často na úkor rodiny, a zaželala im veľa inšpirácie, zvedavosti a vytrvalosti. Následne hovorila o novom ponímaní identity Slovákov, vyplývajúcom z aktuálnej situácie mladej generácie, a o nutnosti aktualizácie školskej koncepcie CSSM z roku 2017. 

„Agentúrny novinár slúži iba informácii v závode s časom“

Príležitosť nahliadnuť do zákulisia práce agentúrnych novinárov ponúkla voľná prednáška spolupracovníka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Ladislava Vallacha. Hneď na úvod zdôraznil, že pre agentúrnych novinárov sú najdôležitejšie pokora a prísna objektivita.

„Osobné politické názory musia zostať za dverami redakcie. Slúžime iba informácii,“ vyhlásil. Toto presvedčenie je základom práce v prostredí nemilosrdného diktátu rýchlosti a presnosti. „Tlačová konferencia ešte neskončila, ale prvú správu už musíte mať hotovú do 70 minút od jej začiatku. Bez ohľadu na to, koľko politikov na nej vystúpi.“

Poukázal aj na nutnú mnohostrannosť. „Dnešný agentúrny novinár je multimediálny redaktor – musí písať, fotografovať, točiť videá a zaznamenávať zvuk.“ Tento štandard je už dávno niečím viac ako len „vychytávkou“. (Ja by som potichu poznamenala, že tieto zručnosti sú nevyhnutné aj v iných profesiách, vrátane pedagogiky.)

S obavami potom konštatoval zmenu v prístupe k zdrojom: „V Budapešti okolo roku 2002 som mal mobilné čísla na ministrov, týždenne som sa s nimi stretával. Dnes sú kontakty obmedzené na sterilné e-mailové adresy.“ Túto evolúciu vníma ako varovný signál. „Obávam sa, že v svete sociálnych sietí budú prevládať politické výtlačky a že AI bude generovať oficiálne spravodajstvo. Je to depresívna predstava.“

Počas debaty predsedníčka CSSM pripomenula, že zatiaľ čo slovenské školy v Maďarsku teraz navštevuje približne 2000 detí, v 70. – 80. rokoch to bolo okolo 7000. Za päťdesiat rokov sa tak počet žiakov znížil o dve tretiny. Napriek týmto závažným demografickým výzvam a existenčným hrozbám, ktoré predniesla predsedníčka CSSM, Ľudové noviny vychádzajú. 68 ročná existencia je dôkazom odolnosti a odhodlania Slovákov v Maďarsku chrániť svoj jazyk, kultúru a identitu.

Šéfredaktorka ukončila diskusiu a poďakovala sa predsedníčke CSSM za finančnú podporu. Voľná debata pokračovala za prestretým stolom.

Názor autorky

Podľa mojej mienky, tieto čísla kričia naliehavejšie než ktorýkoľvek z našich rozborov. Demografická kríza, asimilácia a nezáujem o naše školy priamo ohrozuje existenciu národnosti. Ak ubudnú deti v školách, nebudú budúci čitatelia. A ak nebudú čitatelia, stratia zmysel aj noviny. Paradoxne, samotné Ľudové noviny, ktoré na tento problém upozorňujú, jeho dôsledky na vlastnej koži pociťujú v poklese predplatiteľov a v nedostatku kvalifikovaných novinárov. Darmo sa usilujeme produkovať a sprostredkovať analytickejšie články, názory, ktoré slúžia ako „inšpirácia a motivácia pre zmeny“ v rámci štruktúry inštitúcií CSSM, ako to naznačila aj A. Holerová Račková, nedosahujú svoj plný potenciál.

Krízu prehlbujú aj vnútorné problémy, totiž mzdové napätie vedie k fluktuácii „vyškolenej“ pracovnej sily medzi inštitúciami CSSM, v ktorej sú lepšie finančné podmienky a tým aj strate pevného zázemia a kontinuity. Súbežne sa ale prejavujú neefektívne a zbytočné výdavky. V dobe digitálnej dominancie vynakladať obrovské prostriedky na tlač papierovej verzie, ktorú mladšia generácia nečíta, je ekonomicky neudržateľné. Peniaze, ktoré chýbajú pre investície do digitálneho rozvoja, sa tak míňajú na podporu zastaraného formátu.

Má zmysel opravovať kompas, keď nám mizne loď?

Ľudové noviny sú najstarším hlasom a kompasom slovenskej komunity. Ich osud je akýmsi zrkadlom osudu celej slovenskej národnosti. Vynára so vo mne otázka, či má vôbec zmysel riešiť profesijné detaily typu, „akú digitálnu kameru, mikrofón a program používa L. Vallach, vo svojej práci“, keď podľa štatistických údajov je očividne ohrozená existencia slovenskej komunity v Maďarsku.

Naša budúcnosť nebude závisieť od toho, koľko slovenských slov poznáme, ale od toho, či dokážeme vytvoriť priestor, kde sa budú mladí cítiť doma a v bezpečí. Kde slovenská identita bude znamenať nie záťaž, ale obohatenie. Jazyk a slová potom pribudnú automaticky.

Ak sa nám nepodarí zastaviť ubúdanie žiakov v slovenských školách, všetky ostatné diskusie – o multiplatformovosti, mzdách alebo tlači – stratia zmysel. Budúcnosť novín je neoddeliteľne spojená s budúcnosťou ľudí, ktorí ich majú čítať.

Nová generácia rodičov, ktorí už slovenčinu neovládajú, prináša novú definíciu slovenskej identity. Nebuďme múzejným exponátom, ale živými novinami a živou komunitou, ktorá rezonuje so súčasnosťou. Toto je výzva pre nás všetkých, novinárov, pedagógov, rodičov aj celú komunitu. Musíme byť odvážni natoľko, aby sme sa pozreli na seba novými očami a vytvorili novú slovenskú identitu, ktorá osloví človeka 21. storočia.

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka, Imrich Fuhl