26. apríl sa do dejín dolnozemskej obce Veľký Bánhedeš zapíše zlatým písmom ako deň, keď sa sen o vlastnom kultúrnom stánku stal hmatateľnou skutočnosťou. Miestne slovenské komunitné centrum, ktoré vzniklo vďaka obetavej práci Spolku za zachovávanie slovenských tradícií a miestnej slovenskej národnostnej samosprávy, otvorilo svoje brány v čase, keď si pripomíname dôležitosť uchovávania kultúrneho dedičstva.

Podujatie sa nekonalo izolovane, ale bolo organickou súčasťou celoštátneho programu Dňa národopisných múzeí, čím získalo širší spoločenský kontext a uznanie.

Atmosféra v obci bola od skorého rána presiaknutá hrdosťou a očakávaním, keďže tento objekt nie je len obyčajnou stavbou, ale symbolom vytrvalosti komunity, ktorá si aj v menšinových podmienkach dokáže chrániť svoje duchovné a materiálne hodnoty. Predsedníčka Spolku za zachovávanie tradícií Jolana Pepová privítala vzácnych hostí, medzi ktorými nechýbali predstavitelia celoštátnych slovenských inštitúcií, zástupcovia partnerských obcí zo Slovenska a domáci, pre ktorých bol tento deň vyvrcholením dlhoročného snaženia. Vo svojom prejave zdôraznila, že hlavným poslaním tohto multifunkčného priestoru je nielen prezentácia minulosti, ale predovšetkým odovzdávanie hodnôt budúcim generáciám, aby mladí ľudia vedeli, kam patria.

Jadro slávnostného dopoludnia tvorilo predstavenie zrekonštruovaného areálu, ktorý citlivo spája históriu s požiadavkami modernej doby. Ústrednou postavou, ktorej je dom zasvätený, je nezabudnuteľná ľudová umelkyňa, nositeľka titulu Majster ľudového umenia, rozprávačka a maliarka Žofia Farkašová, pochádzajúca z rodu Drágosovcov, ktorú celá obec poznala ako ňaničku Žofku. Práve jej zrekonštruovaný rodný dom tvorí jadro celého komplexu, pričom si návštevníci môžu prezrieť unikátne ňou maľované steny, ktoré sú skutočným klenotom dolnozemskej slovenskej kultúry. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojom prejave vyzdvihla dôležitosť tohto miesta: „Veľmi rada chodím do Veľkého Bánhedeša, lebo tu vidím, ako sa dá zachovať to, čo tu ešte zostalo slovenské v takých podmienkach, keď je málopočetná slovenská komunita a keď už ani vyučovanie slovenského jazyka v obci nie je.“ Komunitný dom pozostáva z niekoľkých častí. Predná izba slúži ako pamätná miestnosť ňaničky Žofky, kde sú vystavené jej fotografie, dokumenty, novinové články a predovšetkým jej rozprávky vydané v dvoch zväzkoch etnografom Ondrejom Krupom. V malej izbe dostali priestor tradičné remeslá, kde si návštevníci môžu vyskúšať prácu na sedliackych aj vertikálnych krosnách. Moderná časť domu, postavená na mieste niekdajších hospodárskych budov, dnes slúži ako komfortná komunitná sála s celoročnou prevádzkou, ktorá je opatrená solárnymi panelmi.

Predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman neskrýval obdiv nad vykonaným dielom: „Keď prídeme do Veľkého Bánhedešu, vždy vidíme nejaký zázrak... kto pozná, ako vyzeral tento dom, ten vie, prečo hovorím, že je to zázrak...“ Tento „zázrak“ zahŕňa aj vonkajšie priestory, najmä kryté javisko na dvore, ktoré sa okamžite stalo obľúbeným miestom Detského citarového súboru Iglice a miestnej skupiny kuchárov, ktorí tu pripravujú tradičné slovenské špeciality. Súčasťou otvorenia bola aj výstava ľudových krojov z Dolnej zeme, ktorú doplnili práce Výšivkárskeho krúžku Rezeda, zamerané na spracovanie vzorov z tradičných čepcov, ako aj prezentácia vyrezávaných pastierskych palíc Jána Pepóa. Záver podujatia patril úprimným poďakovaniam a vízii do budúcnosti, ktorá sa vďaka tomuto projektu javí pre bánhedešských Slovákov jasnejšia. Predsedníčka Jolana Pepová vyjadrila poďakovanie vláde Maďarska a Úradu štátneho tajomníka pre vzťahy s cirkvami a národnosťami za finančnú podporu, bez ktorej by sa tento sen o multifunkčnom priestore nepodarilo zrealizovať. Zároveň však zdôraznila, že budova samotná je len schránkou, ktorú musí naplniť životom celá komunita. Oslovila obyvateľov obce aj rodákov prosbou, aby prispeli do vznikajúcej miestno-historickej zbierky predmetmi, ktoré stoja za zachovanie a predvedenie budúcim návštevníkom. Kultúrny program detských súborov Malé Iglice pod vedením Ildiky Očovskej a Iglice pod vedením Kálmána Juhásza bol dôkazom, že tradícia vo Veľkom Bánhedeši nezomiera. Ako poznamenal František Zelman, práca s deťmi je kľúčom k úspechu: „Prídu malé deti, majú päť, šesť, sedem rokov, tu ich naučia hrať na citare... tu sa to vždy podarí, vždy to dokážu na takej úrovni, že teraz majú napríklad speváka, ktorý dostal mimoriadnu cenu na Medzinárodnej súťaži v Rumunsku.“ Silné emocionálne puto k obci vyjadrila aj Alžbeta Strapáková zo Slovenska, ktorej prastarý otec Andrej Felix bol jedným z richtárov pri zakladaní Veľkého Bánhedeša. Jej slová o tom, že sú radi, že toto dedičstvo sa zachováva a že sa majú kam vracať, zarezonovali v srdciach všetkých prítomných.

Novootvorený komunitný dom od tohto dňa slúži ako pevný maják slovenskej identity, miesto pre vzdelávanie, tvorivé dielne, tematické výstavy a predovšetkým pre priateľské stretnutia, ktoré budú po ďalšie desaťročia utužovať bánhedešskú slovenskú pospolitosť.

Greguš

Foto: autor